Minulosť, prítomnosť a budúcnosť elektrických modelov Volkswagen: Všetko to začalo v roku 1970

Elektromobilita nie je vôbec novou témou. Prvé elektrické auto mal na svedomí škótsky vynálezca Robert Anderson už v roku 1832. Nešlo však o dobíjateľný elektromobil. Ten vznikol až v roku 1842 zásluhou francúzskeho fyzika menom Gaston Planté. Po skoro 180 rokoch sa k tejto téme vraciame opäť a vo veľkom. Volkswagen však tiež nie je žiadnym nováčikom na poli elektkromobilov. Elektrická kapitola značky odštartovala už pred viac ako 50 rokmi.

Celé hnutie okolo ekologickej dopravy odštartovala ropná kríza v 70-tych rokoch. V roku 1970 otvoril Volkswagen svoje Centrum pre budúci výskum a tým sa začala elektrická kapitola v živote značky. Prezrite si fascinujúcu cestu elektrických modelov od elektrického Transporteru T2 až po dnešné modely rodiny ID. Samozrejme, nerozoberieme si každý jeden koncept, no neopomenieme ani jeden z dôležitých míľnikov.

1972: Volkswagen Elektro-Bus/Elektro-Transporter

Máme skoré 70-te roky, ceny ropy rastú do nebies, nedostatok paliva vyrába dlhé zástupy áut na čerpačkách a Volkswagen vymýšľa, ako celú situáciu vyriešiť. Malý 11-členný tím vyrobil systém pre batérie, ktoré majú poháňať prvý elektrický koncept značky Volkswagen. Je ním Elektro Bus a vznikol v srdci značky, v centre pre budúci výskum, vo Wolfsburgu.

Do obmedzenej produkcie sa dostal v roku 1972 a celkovo z neho vzniklo len 120 kusov. Poháňala ho klasická olovená batéria, ktorá sa používa ako štartovací zdroj v dnešných autách. Táto bola však o niečo väčšia. Zbor článkov vážil až 850 kilogramov, čo bola väčšia hmotnosť, než akú mal v tej dobe Volkswagen Chrobák. Dohromady, s 2,2-tonovou hmotnosťou samotného auta, vážil elektrický T2 Camper niečo viac než 3 tony.

Údaje boli však na dnešnú dobu vyslovene hrozivé a aj na tomto príklade je krásne vidieť, že kam sa posunuli dnešné elektromobily v porovnaní so svojimi predkami. Nabiť batériu na plnú kapacitu netrvalo menej než 10 hodín. Plná kapacita batérie však elektrickej T2-ke vystačila len na 70 kilometrový dojazd. Maximálna rýchlosť dosahovala len 70 km/h.

1976: Volkswagen Elektro-Golf MK1

Bolo len otázkou niekoľkých minút, kedy v tomto článku narazíte na nejakú formu Volkswagenu Golf s elektrickým pohonom. Už v jeho prvej generácii vznikol koncept, ktorý poháňal miesto 4-valcového benzínového motora elektromotor. Zaujímavosťou však je, že 4-stupňová manuálna prevodovka v aute zostala aj po konverzii na elektriku. Elektromotor produkoval 20 kW/27 konských síl a batéria mu dovoľovala zájsť na jedno nabitie do vzdialenosti cirka 50 kilometrov.

Plná kapacita 16,6-voltovej batérie bola cez 220-voltovú zásuvku nabitá v priebehu 6 hodín. Vzhľadom na to, že si batéria kvôli svojej veľkosti vyžiadala odstránenie zadných sedadiel, nešlo o nijak zaujímavé parametre. Samozrejme, z hľadiska dnešnej doby. Zamestnanci Volkswagenu však auto využívali v bežnej premávke, čím zbierali údaje pre vylepšenie batérií v budúcnosti.

1981: Volkswagen Golf MK1 CitySTORMer

Zo skúseností s prvým elektrickým Golfom z roku 1976, prišiel na svet koncept CitySTORMer. Z tohto auta už však vzniklo 25 kusov a Volkswagen pracoval na jeho vývoji s nemeckými verejnými službami.

CitySTORMer je považovaný za jeden z prvých elektromobilov, vhodných pre každodenné použitie a s možnosťou usadiť až štvoricu dospelých ľudí na palubu. Jeho dojazd predstavoval 60 kilometrov a s časom na nabíjanie bol schopný prejsť za deň aj 100 kilometrov.

1985: Volkswagen Golf MK2 CitySTORMer

Po historicky prvom čisto elektrickom vozidle značky Volkswagen sa stal z modelu Golf doslovný vodca elektrickej revolúcie. Druhogeneračný elektrický Golf bol prvým produkčným elektrickým Volkswagenom, eventuálne určeným pre verejnosť. Paradoxom je, že dvojkový CitySTORMer mal o 10 kilometrov nižší dojazd, než jeho predchodca z roku 1981.

Výraznou inováciou sa stala batéria s gelovým elektrolytom a kapacitou 11,4 kWh. Toto riešenie výrazným spôsobom zrazilo hmotnosť auta a vďaka tomu mohol elektrický Golf po prvý krát dosiahnuť maximálnu rýchlosť 100 km/h. Výkon však nebol nijak ohurujúci, keďže elektromotor dosahoval iba 23 kW/31 koní. Do rúk verejnosti sa však CitySTORMer-y ešte nedostali. Z celkového počtu 70 kusov boli vo väčšine využívané zákazníckym a poruchovým servisom nemeckých dodávateľov energie.

1988: Volkswagen Jetta CitySTORMer

Drobný modelový odklon od elektrických Golfov priniesol úctyhodný pokrok, ktorý mal vyriešiť jednu z obrovských nevýhod elektrických áut. No a tou je, aj do dnešných dní, samozrejme hmotnosť. Sedan Volkswagen Jetta CitySTORMer prišiel v roku 1988 so sodíkovo-sírovou batériou.

Hmotnosť takéhto typu článkov spadla o polovicu od bežne používaných olovených batérií. Vďaka tomu dokázala Jetta CitySTORMer zájsť na jedno nabitie do vzdialenosti 102 kilometrov a dokázala presiahnuť rýchlosť 100 km/h. Ani použiteľný dojazd a maximálka 104 km/h však Jettu nevyniesli medzi nositeľov zmeny. Technológia batérií využívajúca sodíkovo-sírovú náplň sa nakoniec ukázala ako nevhodná do produkcie.

1993: Volkswagen Golf Mark III CitySTORMer

Po piatich rokoch od posledného technologického experimentu a ôsmich rokoch od posledného elektrického Golfu, prišiel rozprúdiť vody elektrimobility Golf Mark 3 CitySTORMer. Celkovo 16 gélových batérií ponúklo dojazd 88 kilometrov, čo je dosť výrazný prepad od samotnej elektrickej Jetty, ktorá zvládla zájsť na jedno nabitie 104 km. Trojkový Golf CitySTORMer mal však jedno obrovské eso v rukáve. Miesto dlhých hodín na nabíjačke sa jeho 16 článkov dokázalo nabiť za pomerne smiešnych 90 minút na kapacitu 80%.

Druhou a ešte možno väčšou novinkou v prípade MK 3 CitySTORMer, bola možnosť rekuperácie energie pri brzdení. Táto funkcia sa dožila aj dnešných dní a moderných elektromobilov. V priebehu trojročnej obmedzenej produkcie bolo vyrobených 120 kusov a predaných zákazníkom na nemeckom trhu, z toho do 50 kusov ešte stále "žije" v garážach a na cestách domácej krajiny. Dopravné múzeá po týchto autách doslova bažia a jeden kúsok hrdo stojí vo foyer britskej centrály Volkswagenu, v Milton Keynes.

Medzi rokmi 1996 a 2011 vzniklo množstvo inovatívnych modelov, no Volkswagen sa mierne odklonil od myšleinky čisto elektrického pohonu. V tomto období prišli na svet koncepty ako Golf Mark 4 Highbird z roku 2002, ktorý bežal na palivo z drevnej štiepky alebo koncept MPV Space up! Blue, ktoré bežalo z časti na solárny pohon. Rok 2011 však vrátil všetko späť do normálu.

NOVÁ ÉRA

2011: Volkswagen NILS concept

Štart novej éry elektromobility zariadil príchod nového typu batérií. Lítiové batérie v kombinácii s prirodzeným pokrokom v oblasti dizajnu začali chŕliť moderné koncepty, ktoré sa ani len omylom nepodobali na nič, čo dovtedy Volkswagen vyprodukoval. Jedným z takých konceptov bola aj radikálna štúdia s názvom NILS.

V prípade dizajnu často skloňovaná "bublina", bola inšpirovaná klasickými "mikro autami" z 50-tych rokov, akými boli napríklad Messerschmitt KR200 či Heinkel Kabine. S dizajnérskym posunom však výrazne poskočili aj parametre konceptu, oproti modelom z predošlej éry. Treba však vziať do úvahy, že išlo o drobné vozidlo a nie auto plnej veľkosti.

Koncept NILS, predstavený na frankfurtskom autosalóne v roku 2011, dokázal na jedno nabitie svojej 5,3-kilowatt hodinovej batérie zájsť do vzdialenosti 65 kilometrov. Plná kapacita batérii bola k dispozícii do dvoch hodín nabíjania a elektromotor dokázal vystreliť toto drobné auto na 100 km/h v priebehu 11 sekúnd a maximálna rýchlosť predstavovala 130 km/h.

Elektromotor produkoval špičkový výkon 25 kW, no stály len 15 kW. Pri hmotnosti auta na úrovni len 460 kilogramov to však vôbec nebolo málo.

2013: Volkswagen e-Golf

Kým do roku 2013 boli elektrické Golfy buď zberateľskou záležitosťou alebo len pokusnými králikmi v rukách verejných služieb, rok 2013 priniesol zmenu. Elektrický Golf sa po prvý krát postavil do katalógu vedľa svojich benzínový a naftových súrodencov a s názvom e-Golf vznikol na báze siedmej generácie legendárneho hatchbacku.

Elektromotor umiestnený na prednej náprave dosahoval výkon 100 kW/136 koní. Prvý masový elektromobil z dielne značky Volkswagen bol zároveň prvým elektrickým Volkswagenom, ktorý sa dostal na trh do USA.

Oproti poslednému elektrickému Golfu išlo o extrémny krok vpred z hľadiska každodennej použiteľnosti. V jeho poslednej iterácii dokázal zájsť na jedno nabitie do vzdialenosti 215-231 kilometrov, podľa metodiky WLTP a jeho batériu s kapacitou 24,2 kWh bolo možné nabiť na 80% v priebehu 20 minút.

2016: Volkswagen ID.

Prvým z rodiny elektrických konceptov rodiny ID bol rovnomenný koncept s označením ID. (áno, s bodkou a bez čísla). Prelomový elektrický koncept uzrel svetlo sveta na parížskom autosalóne v roku 2016 a spustil lavínu noviniek pre budúce roky. Koncept ID. taktiež odštartoval celú sériu prirovnaní nadchádzajúceho modelu ID.3 k ikonickým modelom Beetle a Golf.

Z hľadiska technických ukazovateľov prichádza ID. s dojazdom v intervale medzi 400 a 600 kilometrami na jedno nabitie. Samotný koncept zároveň prišiel v podobe plne autoómneho vozidla, ktorého funkcie by mali byť k dispozícii v roku 2025. Je ešte stále otázkou, či sa podarí takéto vozidlá dostať na cesty v avizovanom čase. Hlavne, z hľadiska legislatívnych obmedzení.

Nasledujúce roky po predstavení štúdie ID. sa so zástupcami tejto rodiny konceptov roztrhlo vtece. V roku 2017 prišla na svet štúdia crossoveru ID. CROZZ, ktorá asi najviac zaujala svojími svetelnými prvkami. Ďalej nasledoval koncept ID. BUZZ, ktorý priniesol reinkarnáciu ikonických modelov "T" zo 60-tych a 70-tych rokov, oživených v podobe elektromobilu. Čerešničkou na torte bola zábavná štúdia ID. Buggy, ktorá odkazuje na plážové buginy postavené na podvozkoch Volkswagenu Chrobák.

2019: Volkswagen ID.3

Keďže sa politické klíma zmenilo rýchlejšie, ako to súvisiace s počasím, z koncepty sa v extrémnom tempe začali meniť zo štúdií na produkčné modely. Volkswagen ID.3, považovaný samotnou značkou za podobne dôležitý model, akým bol Golf alebo Beetle, je k dispozícii na našom trhu už niekoľko mesiacov.

Kompaktné rozmery, proporčne extrémne dlhý rázvor kolies a výrazne prepracovaná filozofia interiéru majú na svedomí fakt, že ID.3 je skutočne jedinečným autom v radoch modelov Volkswagen. Respektíve, nazvyme ho pokojne revolučným.

Trojica výkonových vyhotovení ráta s výkonom 107 až 150 kW. ID.3 je výhradne ponúkané s pohonom zadných kolies a dojazd, v záležitosti od použitej batérie, ráta so vzdialenosťou od 316 do 549 kilometrov na jedno nabitie. Maximálny nabíjací výkon na úrovni 125 kW dovolí autu absorbovať energiu na stovky kilometrov v priebehu jednej hodiny. Model ID.3 nebude k dispozícii s pohonom všetkých kolies, no šumy naznačujú, že je v pláne jeho ostrá verzie, vychovaná divíziou R.

2020: Volkswagen ID.4

Aktuálna horúca novinka prechádza v týchto dňoch vstupom na slovenský trh. Prvé elektrické SUV značky Volkswagen má všetky predpoklady k tomu, aby si získalo srdcia nie len nás Európanov ale aj Číňanov alebo Američanov. Kým ID.3 predstavuje klasický formát karosérie hatchbacku, obľúbenej skôr v Európe, vysoké SUV ID.4 by malo zasiahnuť širšie globálne publikum.

Budúcnosť modelu ID.4 je hádam ešte vzrušujúcejšia než tá v prípade ID.3. Začnime s tým, že aktuálne u nás odštartoval predaj klasických modelov ID.4 s pohonom zadných kolies, dojazdom od 299 do 522 kilometrov a výkonovým spektrom od 109 do 150 kW.

To znie celkom štandardne. V prípade ID.4 však onedlho pribudnú modely s pohonom všetkých kolies, aktuálne sa pracuje na karosérskej úprave typu kupé-SUV a to ani z ďaleka nie je všetko.

Nepotrvá dlho a spoznáme novú podznačku určenú elektrickým Volkswagenom s pohonom všetkých kolies a výrazne navýšeným výkonom. Ponesie skratku GTX a je dosť možné, že úpravy nezostanú len pri navýšení výkonu. O tom si však povieme, až keď nastane ten správny čas.

2026: Project Trinity

Nie tak vzdialenou budúcnosťou elektrických Volkswagenov je však takzvaný Project Trinity. Ten má zmeniť elektrické autá a automobilový priemysel ako ho poznáme. Viac sa však dočítate na našom Volkswagenblogu.

Načítať viac