Volkswagen Phaeton bol absolútnou technologickou vlajkovou loďou značky. Prestal sa predávať v roku 2016, avšak dnes sa prvýkrát dozvedáme, že mal aj nástupcu. Žiaľ, nikdy sa nedostal do produkcie.

Keď v roku 2002 prišiel na trh Volkswagen Phaeton, všetkých šokoval svojou kvalitou, technologickými inováciami a komfortom. Niet divu. Bola to labutia pieseň vtedajšieho šéfa Volkswagenu, Ferdinanda Pïecha, ktorý si chcel ku svojmu odchodu do dôchodku dopriať niečo naozaj výnimočné. Ambície neboli nízke – VW Phaeton mal byť rovno najlepším autom na svete. Jednou z desiatich takmer nesplniteľných požiadaviek náročného šéfa smerom k inžinierom bola vtedy mimoriadne vysoká torzná tuhosť karosérie, až 37 000 Nm/°. Ďalšou napríklad to, aby auto dokázalo neustále jazdiť rýchlosťou 300 km/h v 50-stupňových horúčavách, pričom klimatizácia musela vedieť udržať vnútornú teplotu auta na stabilných 22°C. To všetko napriek tomu, že maximálna rýchlosť produkčného auta bola limitovaná na 250 km/h.

Konkurenciou Phaetonu mal byť rovno Mercedes-Benz Triedy S. Audi A8, ktoré pochádzalo z rovnakého koncernu, považoval Pïech za príliš športové a vraj mierilo skôr na BMW radu 7.

Phaeton bol nositeľom mnohých inovácií. Ako prvý Volkswagen obsahoval napríklad vzduchový podvozok s adaptívnymi tlmičmi, štvorzónovú bezprievanovú klimatizáciu či radarový adaptívny tempomat.

Phaeton by bol však špičkové auto aj dnes. Obsahoval napríklad obrovský zahnutý displej, ktorý sa neskôr objavil v novom VW Touareg. Meral 5 060 mm na dĺžku, 1 900 mm na šírku a bol vysoký 1 450 mm. Jeho dizajn však túto veľkosť do istej miery maskoval a prepožičiaval mu atletický vzhľad.

V interiéri bol chróm, drevený obklad pozostávajúci až z 30 vrstiev materiálu a najkvalitnejšia koža. A toto všetko sa stretlo aj na jedinom mieste – voliči 8-stupňovej automatickej prevodovky, ktorý mal pripomínať páku akcelerátora na jachte. Ventilácia nevytvárala takmer žiaden prievan ani na najvyššej intenzite.

Pasažieri boli izolovaní od vonkajších vplyvov aj vďaka dvojitým akustickým sklám, pričom mimoriadne tenké medzery medzi panelmi karosérie sa starali o ďalšie zníženie aerodynamického hluku.

Dvere, kapota aj veko batožinového priestoru boli z hliníka. Mimoriadne vysoká torzná tuhosť karosérie znamenala absenciu akýchkoľvek pazvukov. A jazda? O mimoriadny komfort sa staralo pneumatické pruženie s adaptívnymi tlmičmi, vďaka ktorému sa auto akoby vznášalo pri jazde na diaľnici. Model predĺžený o 120 mm ponúkal vzadu ventiláciu sedadiel a masáž.

Dôkazom absolútneho luxusu bolo aj samotné miesto, kde sa Phaeton vyrábal: v štýlovej „priesvitnej fabrike“ v Drážďanoch. Montáž auta prebiehala do veľkej miery ručne – technikmi v bielych plášťoch a rukavičkách.

A čo pohon? Pre Phaeton boli prichystané dva benzínové motory a jeden diesel. Základným motorom bol šesťvalec 3.2 V6 s úzkym rozovretím valcov (15°) a s výkonom 177 kW (241 k). Druhým benzínovým motorom bol luxusný dvanásťvalec W12 s výkonom 309 kW (420 k) a objemom 6 litrov.

Ale inžinieri si neodpustili ani malé bláznovstvo. Bol ním motor V10 TDI s krútiacim momentom masívnych 750 Nm. Výkon dosahoval úroveň 230 kW (313 k). Dva najvýkonnejšie motory boli štandardne vybavené pohonom všetkých kolies 4Motion.

Phaeton D2

Nástupca mal prísť v roku 2016, no predstavenstvo značky sa rozhodlo, že sa bude radšej sústrediť na elektromobilitu. Volkswagen Phaeton totiž nepatril práve medzi predajné úspechy značky a mnohí nerozumeli tomu, ako môže auto s cenovkou poľahky presahujúcou hranicu 100 tisíc € nosiť znak, ktorý znamená „ľudové vozidlo“. Tí, čo si Phaeton vyskúšali, ho však naozaj označovali za jedno z najlepších áut na trhu.

Aj keď sa nikdy nedostal na trh, nástupca už bol pripravený. Opäť s mimoriadne vysokými štandardmi, ale tentokrát s ešte emotívnejším dizajnom a modernejšími technológiami. Stál na platforme MLB. Vznikol jediný pojazdný exemplár, ktorý slúžil na finálnu validáciu pre Dozornú radu. Tá však nakoniec celý projekt zastavila.

Pozrite si obrázky, ako Phaeton D2 vyzeral. Čo si myslíte, mal by úspech?