Archívy VW | Volkswagen Iltis: vojenský terénny Volkswagen, ktorý pomohol zrodiť quattro

Volkswagen Iltis patrí medzi tie modely značky, ktoré na prvý pohľad vôbec nepripomínajú bežný Volkswagen. Žiadny mestský hatchback, rodinné kombi ani elegantné kupé. Iltis bol hranatý, jednoduchý a funkčný terénny automobil, ktorý vznikol predovšetkým pre nemeckú armádu ako nástupca modelu DKW Munga. V histórii Volkswagenu však zohral oveľa väčšiu úlohu, než by naznačoval jeho účelový vzhľad.

Vojenská objednávka, technika z koncernu

Vývoj modelu sa začal v polovici 70. rokov, keď nemecké ozbrojené sily poverili Volkswagen prípravou nového ľahkého terénneho vozidla. Projekt s továrenským označením Type 183 putoval do Ingolstadtu, teda do prostredia Audi, kde vznikla kompaktná štvormiestna karoséria so štyrmi dverami. Iltis pritom využíval aj prvky zo staršieho modelu DKW Munga, vrátane častí podlahovej skupiny a rázvoru.

Aj keď išlo o špeciálne vozidlo, Volkswagen ho vyvíjal s využitím koncernovej stavebnice. Motor pochádzal z juhoamerického Passatu, no bol prevŕtaný na objem 1,7 litra a dosahoval výkon 55 kW, teda 75 koní. Na papieri to dnes nepôsobí ako veľa, ale Iltis nebol o maximálnom výkone. Dôležitejšia bola jednoduchosť, odolnosť a schopnosť dostať sa tam, kam by sa bežné auto nikdy nedostalo.

Kľúčom k schopnostiam v teréne bola prevodovka a pohon všetkých kolies. Iltis používal päťstupňovú prevodovku z Audi 100, pričom prvý prevod slúžil ako nesynchronizovaný redukovaný terénny stupeň pre vysoký ťah pri nízkych rýchlostiach. Predná aj zadná náprava mali rovnakú konštrukciu a k dispozícii boli aj uzávierky diferenciálov. Práve toto riešenie sa neskôr stalo jednou z inšpirácií pre legendárne modely Audi quattro.

Zaujímavosťou je, že pohon Iltisu nebol trvalý v dnešnom zmysle slova. Podľa technických údajov mal pohon všetkých kolies, pri ktorom bolo možné predný pohon odpojiť. Vozidlo malo vodou chladený štvorvalec uložený vpredu pozdĺžne, rázvor 2017 mm a v základnej verzii meralo 3887 mm na dĺžku, 1520 mm na šírku a 1837 mm na výšku.

Auto do extrému

Iltis bol navrhnutý tak, aby fungoval v podmienkach, v ktorých by sa komfortné cestné auto vzdalo po pár metroch. Volkswagen garantoval plnú funkčnosť pri teplotách od mínus 30 do plus 44 stupňov Celzia. Auto zvládalo stúpanie so sklonom 77 percent, brodivosť 60 centimetrov a dosahovalo najvyššiu rýchlosť 130 km/h.

Civilná verzia sa predstavila na autosalóne v Ženeve v roku 1979. Volkswagen vtedy chcel využiť rastúci záujem o vozidlá s pohonom 4x4, a tak Iltis dostal civilnejšie farby a výbavu. Nechýbali koberce, športové sedadlá, upravená palubná doska, veľké zadné veko, 15-palcové kolesá, voliteľná pevná strecha, rozšírená karoséria ani upravená predná časť. Z vojenského nástroja sa tak mal stať aj atraktívny terénny automobil pre súkromných zákazníkov.

Problémom civilného Iltisu bola cena. Výroba v Nemecku sa skončila v roku 1982 po dokončení objednávky 8800 vozidiel pre Bundeswehr. K tomu pribudlo 1957 kusov dodaných súkromným zákazníkom a verejným inštitúciám, čo ukazuje, že Iltis nikdy nebol masovým autom. Bol príliš špecifický, príliš účelový a na bežný život pravdepodobne aj príliš drahý.

Dakar, Bombardier a dieselová kapitola

Najslávnejší moment prišiel v roku 1980 na rely Paríž-Dakar. Pre podporu civilnej verzie sa Volkswagen rozhodol nasadiť Iltis do jedného z najťažších motoristických podujatí sveta. Výsledok bol fantastický: pretekársky Iltis vyhral a ďalšie tri vozidlá skončili v prvej desiatke. Pohon všetkých kolies sa aj vďaka tomu začal v rely svete presadzovať ako cesta do budúcnosti.

Po ukončení výroby v Ingolstadte príbeh Iltisu pokračoval v Kanade. Výrobné zariadenia odkúpila spoločnosť Bombardier, ktorá do roku 1988 vyrobila približne 4500 mierne upravených vozidiel. Časť z nich smerovala do kanadskej a belgickej armády, ďalšie kusy zamierili aj do Južnej Afriky.

V závere života dostal Iltis aj turbodiesel. V závode Volkswagen v Bruseli bol pre tento model upravený 1,6-litrový motor TD s výkonom 51 kW, teda 70 koní, ktorý sa v rokoch 1987 a 1988 dostal približne do 800 vozidiel určených pre nemecké ozbrojené sily.

Prečo si ho pamätať?

Volkswagen Iltis je fascinujúci práve tým, že stojí bokom od bežných dejín značky. Nebol navrhnutý pre masový trh, rodiny ani diaľnice. Bol to pracovný nástroj, ktorý musel fungovať v blate, zime, horúčave aj vode. Zároveň však ukázal, aký veľký potenciál má premyslený mechanický pohon všetkých kolies.

Jeho najväčšie dedičstvo tak neleží len v armádnych službách či víťazstve na Dakare. Iltis pomohol nasmerovať vývoj pohonu všetkých kolies v rámci koncernu a jeho technické riešenie sa stalo jednou z inšpirácií pre Audi quattro. Vďaka tomu má tento hranatý terénny Volkswagen miesto nielen vo vojenskej histórii, ale aj v príbehu moderných športových a rely automobilov.