Archívy VW | Volkswagen Type 3: skok z Chrobáka do strednej triedy

Volkswagen Type 3 mal jednoduchú úlohu: ponúknuť fanúšikom Chrobáka viac priestoru, komfortu a dospelejší charakter. Keď sa v auguste 1961 predstavil na autosalóne IAA vo Frankfurte, išlo o druhý veľký modelový rad značky Volkswagen popri legendárnom Chrobákovi. Nebol to však úplný odklon od osvedčenej techniky. Type 3 zostal verný vzduchom chladenému motoru vzadu a pohonu zadných kolies, no priniesol praktickejšiu karosériu, viac úžitkovej hodnoty a postupne aj technické riešenia, ktoré v tej dobe rozhodne neboli samozrejmosťou.

Dospelý Volkswagen pre novú dobu

Type 3 bol navrhnutý ako auto pre zákazníkov, ktorým už Chrobák začínal byť malý. Volkswagen ho preto poňal ako model strednej triedy, ktorý mal pôsobiť civilnejšie, elegantnejšie a najmä praktickejšie. Dizajn bol jednoduchý, nenápadný a v duchu povojnového hesla „žiadne experimenty“. Napriek tomu sa v zákulisí jeden odvážny nápad objavil – štvormiestny kabriolet bol prakticky pripravený na sériovú výrobu, no nakoniec bol stiahnutý na poslednú chvíľu.

Jednou z najväčších praktických výhod boli dva batožinové priestory. Keďže motor bol uložený vzadu a veľmi nízko, Type 3 dokázal ponúknuť predný kufor s objemom 180 litrov a ďalší priestor vzadu s objemom 200 litrov. Pri rázvore 240 centimetrov a pohotovostnej hmotnosti 860 kilogramov išlo stále o kompaktné, no citeľne dospelejšie auto než Chrobák.

Zrod mena Variant

Najdôležitejšou verziou sa napokon stal kombík Variant. Prišiel už v roku 1962 a pre Volkswagen znamenal viac než len ďalšiu karosársku verziu. Práve vtedy sa v cenníku značky prvýkrát objavilo meno Variant – označenie, ktoré Volkswagen používa pri praktických kombi modeloch dodnes. V prípade Type 3 ponúkal Variant batožinový priestor až 1 200 litrov a dve verzie užitočného zaťaženia: 375 alebo 460 kilogramov.

Úspech Variantu ukázal, že praktickosť sa dá spojiť aj s technikou odvodenou od Chrobáka. V niektorých rokoch sa kombi stalo dokonca najvyrábanejšou verziou celého radu Type 3. To je zaujímavé aj s odstupom času – Volkswagen už v šesťdesiatych rokoch pochopil, že rodinné auto nemusí byť iba sedan.

Od 1500 S po vstrekovanie paliva

Pod zadnou kapotou pracoval vzduchom chladený štvorvalcový boxer. Základné verzie 1500 a 1500 A mali objem 1 493 cm³ a výkon 45 koní. V roku 1963 pribudol 1500 S s dvojicou karburátorov, výkonom 54 koní a maximálnou rýchlosťou 135 km/h. V tej dobe išlo o najvýkonnejší, najrýchlejší a zároveň najdrahší Volkswagen z Wolfsburgu.

V roku 1965 prišla verzia 1600 L s väčším objemom a rovnakým výkonom, no s pokojnejším charakterom. Motor s objemom 1 584 cm³ ponúkal 54 koní a 110 Nm, pričom vďaka vyššiemu objemu už nebol tak namáhaný ako predchádzajúci 1500 S. V rovnakom období dostal Type 3 predné kotúčové brzdy a ponuka sa rozšírila aj o karosériu 1600 TL, teda „Touring Limousine“. Tá pôsobila takmer ako kupé, no zadné okno bolo pevné a batožinový priestor bol prístupný len menším vekom, čo nie všetci zákazníci prijali s nadšením.

Technickým vrcholom bola verzia 1600 LE/TLE s elektronickým vstrekovaním paliva. Objavila sa v roku 1968 a nadväzovala na riešenie, ktoré už bolo dostupné na americkom trhu. Jej cieľom nebolo zvýšiť výkon, ale znížiť emisie s ohľadom na prísnejšie pravidlá v Kalifornii. Aj to ukazuje, že Type 3 nebol len „väčší Chrobák“, ale postupne sa z neho stával technicky modernejší Volkswagen.

Bezpečnejší, pohodlnejší, modernejší

Počas výroby sa Type 3 neustále zlepšoval. V roku 1966 dostal 12-voltovú elektroinštaláciu a jednokľúčový systém, o rok neskôr dvojokruhové brzdy, vonkajšie viečko palivovej nádrže, integrované opierky hlavy a voliteľnú automatickú prevodovku. V roku 1968 nahradila zadnú výkyvnú nápravu novšia konštrukcia so šikmými ramenami, vďaka ktorej sa Type 3 zaradil medzi najlepšie ovládateľné autá európskej strednej triedy.

Zásadná modernizácia prišla v roku 1969 aj z dôvodu bezpečnosti. Predná časť karosérie sa podľa amerických požiadaviek predĺžila o 12 centimetrov, nárazníky boli zosilnené a posunuté vyššie, zväčšili sa zadné svetlá a úpravy karosérie i podlahovej skupiny zlepšili správanie auta pri náraze. Zároveň sa zväčšil aj batožinový priestor.

Koniec jednej éry

Volkswagen Type 3 sa vyrábal do júla 1973. Za dvanásť rokov vzniklo viac než 1,4 milióna sedanov a 1,2 milióna kombi Variant, teda spolu vyše 2,6 milióna áut. Na svoju dobu bol pozoruhodný najmä tým, aký veľký podiel výroby tvorili praktické kombi verzie – niečo, čo je dnes v nemeckej strednej triede bežné, no vtedy išlo o výnimočný jav.

Type 3 zostáva v histórii Volkswagenu dôležitým medzistupňom medzi érou Chrobáka a modernejšími rodinnými modelmi. Stále mal motor vzadu, vzduchové chladenie a jednoduchú techniku, no zároveň priniesol viac priestoru, viac karosárskych verzií, názov Variant, elektronické vstrekovanie paliva a postupné bezpečnostné inovácie. Nebol tak ikonický ako Chrobák ani tak prelomový ako neskorší Golf či Passat, no bez neho by cesta Volkswagenu do strednej triedy vyzerala úplne inak.