Farma Kvet, ktorá na východnom Slovensku kvitne aj v neľahkých časoch

V jednoduchosti je krása. Práve takú, jednoduchú krásu, prináša kvetinová farmárka Veronika Veľková, zakladateľka značky kvet._ a statku, ktorý je ozdobou dolného Zemplína.

Farma Kvet vznikla v októbri 2019 a na poliach vzniká doteraz. Veronika spolu s rodinou, priateľmi a ochotnými pomocníkmi udržateľným spôsobom sadia, pestujú a starajú sa o rôzne druhy kvetov či zelene. Z tých následne vznikajú nielen dychberúce kytice, jedinečné vence a dekorácie, ale aj očarujúca kvetinová výzdoba na svadby či oslavy. 

Z učiteľských lavíc priamo na polia

Opustiť zaužívaný režim nebýva jednoduché, no Veronika sa toho nebála. Nebála sa vyjsť zo zabehnutých koľají, opustila štúdium učiteľstva výtvarného umenia a začala sa venovať kreatívnejšiemu projektu – pestovaniu kvetov. Lákalo ju to o to viac, keďže sa mohla spoza štyroch stien zrazu ocitnúť v krásnej, nedotknutej prírode. „Bola som na jednej kvetinovej farme, a tak ma to nakoplo... veď to dáva zmysel. Je to dosť kreatívne. V niečom poznám to prostredie, v niečom je to remeslo, v niečom viem robiť niečo pre ľudí...“ A tak s pomocou svojho okolia, rodiny a blízkych založila kvetinovú farmu Kvet. „Uvedomila som si, aké sú moje podmienky na Slovensku, tu na dolnom Zemplíne. Mám rovinu, mám teplo... pôda je úrodná a už má všetko, čo potrebujem... je živá, je moja, môžem ju používať a môžem do nej niečo vkladať.“

Učili sa od začiatkov

Začiatky sú náročné bez ohľadu na to, v ktorom odvetví sa rozhodnete podnikať. O to viac, ak sa učíte a objavujete každý jeden detail, ako to bolo v prípade Veroniky a jej blízkych. „Všetko, všetko sme sa učili. Od toho, ako posadiť, ako hlboko to posadiť, do akej pôdy, prečo toto pohnojiť a toto nepohnojiť a tak ďalej... ja som poznala tak asi päť kvetiniek a to bolo všetko. Takže som sa tak učila hlavne to, čo teraz vlastne idem robiť.“

Unikátny prístup, ktorý budoval komunitu aj počas pandémie

Návrat k pôvodným remeslám a spôsobom pestovania sa počas pandémie ukázal ako kľúčový. „Mala som pocit, že nás, pestovateľov kvietkov, je tu na Slovensku málo. Jednak som to ešte nepoznala a jednak som sa snažila ísť kreatívnou cestou toho, že tie kytice nevyzerajú až tak klasicky.“ Veronika navyše od začiatku vedela, že chce robiť niečo pre ľudí. Počas lockdownu, keď sa väčšina z nás nachádzala medzi štyrmi stenami vo svojich príbytkoch, sa Veronika snažila ponúknuť chýbajúci pokoj aj iným. „Nič nemusíte, len proste príďte. Buďte tam, trávte čas a pozrite sa, koľko druhov motýľov tu máme... a tak vznikol samozber. To je taký úžasný moment... ľudia prídu, zrazu z tej bytovky vyliezli a sú na poli.“ Podľa Veroniky to je dôležitý sociálny moment, s ktorým vzniká skutočná komunita. A to je jej cieľom od samotného začiatku. Budovať komunitu. „Títo ľudia sú z okolia. Prišli a vy ste im dali priestor a možnosť. To je to najcennejšie, čo vnímam... máme ten komunitný aspekt a to má pre mňa osobnú hĺbku. Potvrdzuje to, že som tu a že tu chcem byť nielen sám pre seba.“

Robte a venujte sa tomu, čo dáva zmysel

Ktorý je obľúbený Veronikin kvetinársky vtip? „Kvety z klasického kvetinárstva precestovali viac ako ja za celý život.“ Veľká väčšina rezaných kvetov v kvetinárstvach totiž prichádza na Slovensko zo zahraničných fariem, na ktorých sú navyše zamestnanci nútení pracovať v zlých podmienkach. „Potom som sa do tej problematiky dostávala viac a... keď ja to viem robiť inak, prečo by som nemohla? A prečo by som to nemala chcieť?“ Robiť veci správne a k tomu sa obklopovať niečím krásnym dáva zmysel. Veronika to vníma prostredníctvom svojich kvietkov. „Všetko to zvážite a pracujete s tým, čo máte. Ono to má zmysel. Vyberiete si miesto, kde chcete byť, a s tým pracujete.“ Kvet je z Veronikinho pohľadu práca ako akákoľvek iná, no zároveň je to pre ňu život. Robí to, čomu naozaj verí.