GOTICKOU CESTOU s VW: Okolie Rožňavy je plné historických pokladov

Dovolenka na Slovensku je vždy dobrý nápad a vždy som jej naklonený na úkor cesty do zahraničia. Akosi sa nám však od môjho detstva zmenili podmienky. Máme tu hotely, komfort a atrakcie, ktorým ustupuje hranica národných parkov a náklady viacčlennej slovenskej rodiny na oddych v tradičných destináciách rastú, spolu s radmi na atrakcie…fronta pri výstupe na Kriváň je toho dôkazom. Aj z toho dôvodu patrí Gotická cesta medzi divoké karty pri výbere dovolenky na Slovensku. 

Trasu Gotickou cestou tvaruje v prvom rade história. Je však obohatená o krásnu prírodu, množstvo pokojných trás a miest, aké ste ešte v živote nezažili a to všetko za veľmi príjemných a dostupných podmienok na juhu východného Slovenska.

Nečakajte tu hotely svetovej kvality či dynamický nočný život liptovských či tatranských lokálov. Je to skôr miesto, kam môžete utiecť pred vysokým tempom a hlukom miest a to je niečo, čo mnohí z nás potrebujeme čím ďalej tým viac.

Čo je Gotická cesta?

Ide o komplex pamiatok na východnom Slovensku, rozpínajúcom sa na ploche viac než 2000 km2. V skratke povedané, ide prevažne o kostoly, ktoré sú využívané ako pravidelne, tak aj príležitostne, no každý jeden z nich má z historického hľadiska nevyčísliteľnú hodnotu a je v trvalej starostlivosti príslušných združení. Združenie, ktoré sa týmto pamiatkam venuje najintenzívnejšie a najviac komplexne nesie názov OZ Gotická cesta, skrz ktorého členov som mal možnosť naše návštevy pamiatok “vyskladať”. Postupne sa však dostaneme k celkovému obrazu veci, ktorý sa vám pokúsim vykresliť.

Našli sme si ubytovanie na malej farme v Brzotíne, ktorá sa nachádza do 10 kilometrov od centra Rožňavy. Počas našej týždňovej návštevy som naplánoval návštevu dvojice okruhov a to rožňavského a štítnického. Práve Brzotín mi padol z logistických dôvodov “do rany”, keďže bol blízko veľkého mesta, v prípade akejkoľvek urgentnej potreby, nákupov, urgentných technických problémov či zdravotných záležitostí, no v neposlednom rade, obsahuje rýchlonabíjacie body pre elektromobily. Na našu cestu sme si totiž vzali Volkswagen Tiguan a Volkswagen ID.4 PRO, ktorý bolo na okreskách v okolí Rožňavy prakticky nemožné vybiť. No, predsa.

Počas týždňa sa táto lokalita vyslovene osvedčila a bola skvelou križovatkou na našich cestách, no mala ešte jeden výrazný benefit, ktorý dokonale vystihol kameraman David pri večeri po prvom dni natáčania. “Ako u babky na prázdninách”, bol asi najtrefnejší komentár k popisu atmosféry a lepšie by som to sám nepopísal. Práve to ticho, drobná farma priamo v areáli nášho ubytovania výhľad na okolité hory Slovenského rudohoria nám po každom dni dopriali mentálny wellness. Nemať zhon s natáčaním, domov prídem oddýchnutý ako po drahej dovolenke.

Rožňavský okruh

Rovno začnem informáciou, ktorá sa vám bude pri potenciálnej návšteve Gotickej cesty určite hodiť. Na webe gotickacesta.sk nájdete podrobnosti, kedy sú pamiatky sprístupnené verejnosti, hlavne v priebehu rôznych podujatí, dní otvorených dverí a podobne. Je to najideálnejší čas, ako navštíviť pamiatky Gotickej cesty.

Rožňavský okruh sa rozprestiera od Dobšinej na severe až po Slavec smerom na juh, neďaleko mestečka Plešivec. Celkovo deväť pamiatok na tejto trase sme zredukovali na 4, ktoré sme si podrobne popísali vo videu na YouTube. Začali sme v obci Henckovce, kde nám pani starostka ochotne odovzdala kľúče od miestnej pamiatky,

Kostola Všetkých svätých. A presne pri prvej návšteve pamiatky mi “zapísal” historický kontext. Prechádzam sa po lodi kostola, ktorý bol postavený v 2. polovici 13. storočia, v ktorom prebieha extrémne citlivá a k histórii úctivá rekonštrukcia. Kostol Všetkých svätých dokonca prežil zánik pôvodnej dediny Hermatovce, ktorá stála na mieste dnešných Henckoviec.

Historický výskum odhaľuje vrstvy maľovky na stenách, ktoré vykladajú príbehy a odborníkom dávajú priestor prečítať príbeh kostola ich odhaľovaním. Keď si uvedomíte, že táto pamiatka vznikla v dobách najväčšieho rozmachu mongolskej ríše za čias Džingischána a začiatok jej stavby sa datuje vyše 200 rokov od objavenia Ameriky, masívny železný kľúč od hlavného vchodu v mojej ruke, predávaný z generácie vedenia obce na generáciu, sa mi stal skutočným prejavom dôvery.

Natrieť ich na chlieb!

Na Gemeri som nebol prvýkrát. Často som týmto smerom chodil v rámci predošlej práce a ľudia, ktorých som stretával, boli skutočne milí a prívetiví. To sa mi potvrdilo aj pri plánovaní a tvorbe tohto projektu a ďalším z nepriestrelných dôkazov bola návšteva obce Lipovník pod Soroškou.

Pán farár Imrich Mics bol extrémne milý a nechal nás v kostole natáčať prakticky až kým nebol čas na prípravu podvečernej omše a, že bolo čo v Lipovníku točiť. Kostol svätého Jána Krstiteľa má totiž loď z románskeho obdobia, ktorej pôvod sa datuje až do 12. storočia.

Je vystavená na obdiv v neomietnutom stave a so zamurovanými oblými románskymi oknami po stranách ako dôkaz svojho dávneho pôvodu. Pre kontext, obyvatelia Lipovníku majú svoje domy postavené v susedstve stavby, ktorá je do dnešných dní zachovaná z obdobia objavenia pušného prachu či mechanických hodín. Skladám klobúk každému, kto sa o túto stavbu stará a zachováva jej hodnotu.

Z Lipovníka sme si to nasmerovali do okolia Rakovnice a konkrétne ku Kostolu svätej Márie Magdalény. Pani starostka obce mi po telefóne odporučila prísť na vyššom aute, konkrétne na SUV, aby sme sa vysoko do lesa ku kostolu vôbec dostali.

Aj preto sa nám Tiguan na tomto okruhu tak náramne osvedčil. Po preskočení lávky za humnom nás čakal drobný kostolík z 13. storočia uprostred zásadnej rekonštrukcie. Z fotografií som čakal drobnú, ledva stojacu stavbu s pomerne necitlivo zvolenou červenou plechovou strechou. 

Privítal nás však pár remeselníkov a stavba obohnaná lešením s novou, prekrásnou drevenou strechou. Majstrom sme počas natáčania dopriali pauzičku a popísali nám priebeh opráv. Za ich prácu im musím zložiť klobúk a verím, že kostol už čoskoro privíta prvých návštevníkov vo svojej životnej forme.

Prekrásne prostredie uprostred lesa nad Rakovnicou a “objednané” augustové počasie robili na mieste takú príjemnú atmosféru, až sa nám ťažko odchádzalo. Produkciu som ešte pohnal do Slavca za posledných lúčov Slnka a 13-hodinový pracovný deň bol úspešne za nami. Nemusíte byť veriaci, no len zvedaví. Pamiatky Gotickej cesty si ma získali a poznanie historického kontextu mi ich priblížilo o to viac.

V nasledovnom článku a videu v rámci seriálu Gotickou cestou s VW navštívime Volovské vrchy nad Rožňavou odkiaľ je vidieť až do Tatier. Vďaka, že nás sledujete.

Zdieľať:

Facebook Mail