Pravda o dekarbonizácii: pomáha, ale len tým správnym autám

Dekarbonizácia môže motoru pomôcť, no pri zlom stave auta narobí viac škody než úžitku. Prečítajte si, kedy má zmysel a kedy nie.

Dieselové motory majú povesť nezničiteľnosti. Silný krútiaci moment, dlhá životnosť a úsporná spotreba z nich urobili obľúbenú voľbu vodičov, ktorí jazdia veľa kilometrov. Lenže nič nie je večné a moderný turbodiesel má svoju achillovu pätu, ktorá vychádza z veľmi prísnych emisných noriem. Jedným z problémov, ktorý dokáže potrápiť motor aj vašu peňaženku, sú usadeniny uhlíka. Sú výsledkom bežnej činnosti motora, ale ich množstvo zhoršuje agresívna politika recirkulácie výfukových plynov, ktorú musia moderné motory používať, aby boli dostatočne "čisté". A práve tu prichádza do hry dekarbonizácia motora.

Čo je dekarbonizácia?

Dekarbonizácia je proces, pri ktorom sa z motora odstraňujú sadzové usadeniny a nespálený uhlík. Tie sa časom hromadia na stenách sania, vo ventile EGR, v klapkách variabilného sania a v niektorých prípadoch aj na vstrekovačoch či vo vnútri spaľovacej komory. Hoci sa usadeniny objavujú aj v benzínových motoroch, v dieseloch sa vyskytujú častejšie. Dôvodom je špecifický priebeh spaľovania, ktoré je často neúplné, a aj samotná nafta, ktorá obsahuje síru a drobné kovové zvyšky. Ventil EGR navyše recirkuluje časť spalín späť do sania, čo znamená, že motor vlastne „dýcha“ znečistený vzduch.

Benzínové motory majú podstatne vyššiu teplotu výfukových plynov, čo prospieva prirodzenému čisteniu od usadenín. Jednoducho sa spália.

Prečo je dekarbonizácia dôležitá?

Usadený uhlík v motore dokáže spôsobiť viac problémov, než by ste čakali. Medzi typické príznaky patria:

• vyššia spotreba paliva,
• citeľná strata výkonu,
• trhavá jazda alebo hrubší chod motora,
• problémy s emisiami pri technickej kontrole.

Ak sa usadeniny zanedbajú, môžu upchať EGR ventil alebo sacie potrubie natoľko, že motor stratí dych a bude potrebná drahá oprava.

Kedy dekarbonizáciu zvážiť?

Dekarbonizácia nemusí byť nutná pre každé auto. Ak denne jazdíte stovky kilometrov po diaľnici a motor sa vždy zohreje na optimálnu teplotu, pravdepodobnosť problémov je nižšia. Naopak, rizikové sú najmä tieto návyky:

• krátke mestské jazdy, kde motor nestihne dosiahnuť správnu teplotu,
• jazda pri nízkych otáčkach, ktorá podporuje nedokonalé spaľovanie,
• časté podtáčanie alebo dlhodobé jazdy v režime stop-and-go.

Prečo dekarbonizovať?

Doba, v ktorej žijeme, sa mení – a s ňou aj naše jazdné návyky. Ak ste pred pár rokmi denne najazdili desiatky kilometrov do práce a späť, dnes možno jazdíte podstatne menej. Práca z domu, vyššie ceny pohonných hmôt či jednoducho iný životný rytmus znamenajú, že vaše auto viac stojí, než jazdí. A práve to je jeden z dôvodov, prečo je správny čas na dekarbonizáciu.

Dieselový motor miluje dlhé trasy, keď sa zohreje na prevádzkovú teplotu a sadze sa stihnú vypáliť. Ak však jazdíte iba krátke vzdialenosti alebo auto častejšie stojí, motor sa dusí a uhlíkové usadeniny sa hromadia rýchlejšie. Výsledkom môžu byť problémy s ventilom EGR, sacím potrubím či dokonca s filtrom pevných častíc.

Ďalším dobrým dôvodom je blížiaca sa technická kontrola. Ak má vaše auto niekoľko rokov a ešte nikdy neabsolvovalo dekarbonizáciu, proces môže pomôcť zlepšiť priebeh spaľovania a znížiť emisie. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam, keď vám auto „neprejde“ cez emisnú skúšku kvôli nadmerným hodnotám.

Dekarbonizácia sa dá chápať ako forma preventívnej údržby. Udržiavaný diesel môže bez problémov slúžiť ďalších 5–10 rokov, čo je v dnešnej dobe veľká výhoda. Ceny nových áut rastú, ojazdené sú často predražené a elektromobilita síce napreduje, no stále naráža na problémy – od nedostatočnej nabíjacej siete až po vysoké ceny batérií. Každý rok navyše, ktorý získate pre svoj súčasný motor, sa teda počíta.

Ak sa dekarbonizácia zanedbá, opravy môžu byť veľmi drahé. V lepšom prípade pôjde o čistenie ventilu EGR či sania, v horšom prípade o výmenu vstrekovačov alebo filtra pevných častíc. A tam už môžu ceny vystúpiť do tisícov eur. Preventívne čistenie tak môže byť lacnejšou poistkou pred tým, aby ste jedného dňa neostali stáť s nepojazdným autom.

Ako prebieha a na čo si dať pozor

Ako tento proces vlastne vyzerá? A je vôbec vhodný pre vaše auto? Dekarbonizácia funguje na jednoduchom princípe – zvýšením teploty spaľovania sa spália usadeniny uhlíka. Existujú dve najčastejšie využívané metódy:

1. Orto-oxyvodíková metóda – do sacieho potrubia sa privádza špeciálna zmes orto-oxyvodíka, ktorá pri spaľovaní vyvolá extrémne vysoké teploty. Usadeniny sa začnú uvoľňovať a motor získa späť časť svojej pôvodnej efektivity.
2. Použitie špeciálnej kvapaliny – pri tejto metóde sa zariadenie napojí priamo na palivový alebo vstrekovací systém vozidla. Motor namiesto klasickej nafty spaľuje špeciálne pripravenú čistiacu kvapalinu, ktorá zabezpečí postupné vypálenie uhlíkových nánosov.

Nie je to „zázračná tabletka“

Aj keď dekarbonizácia znie ako zázračný recept na všetky problémy dieselov, realita je o niečo zložitejšia. Zvýšená teplota spaľovania vystavuje motor vysokému zaťaženiu. Ak je vozidlo v zhoršenom technickom stave – má poškodené vstrekovače, chybný chladiaci systém, netesnosti v saní alebo problémy s turbodúchadlom – proces môže narobiť viac škody než úžitku. Preto odborníci radia: najprv dôkladná diagnostika, až potom dekarbonizácia. Inak riskujete, že namiesto vyčistenia motora spustíte sériu nových porúch.

Je dobré zdôrazniť, že dekarbonizácia nie je univerzálnym riešením. Nepomôže vždy a všade. Ak auto trpí vážnejšou závadou, ako je napríklad poškodený EGR ventil, nesprávne fungujúce turbo alebo problém so systémom mazania, dekarbonizácia tento problém nevyrieši. Skôr by sa dalo povedať, že ide o podporný preventívny proces, ktorý má význam vtedy, ak je motor inak zdravý a pravidelne servisovaný.

Zdieľať:	Facebook Mail
Tagy:	VW volkswagen dekarbonizacia serivs usadeniny