Archívy VW | Volkswagen 412: posledný veľký Volkswagen starej školy

Volkswagen 412 bol veľkým autom z obdobia, keď sa značka nachádzala na prahu zásadnej technickej zmeny. Stále mal vzduchom chladený motor vzadu, pohon zadných kolies a koncepciu nadväzujúcu na tradičnú školu Volkswagenu, no zároveň už cítil prichádzajúcu éru modernejších modelov s motorom vpredu a pohonom predných kolies. Vyrábal sa iba krátko, v rokoch 1972 až 1974, no v histórii značky má zaujímavé miesto.

Druhý veľký Volkswagen

Model 412 vznikol ako modernizované pokračovanie radu Type 4, ktorý Volkswagen označoval aj ako „veľký Volkswagen“. Po štyroch rokoch výroby prišla modernizácia, ktorá mala autu dodať sviežejší vzhľad a osloviť nových zákazníkov. Dôvod bol jednoduchý: predajné výsledky predchodcu zaostali za očakávaniami, a tak bolo potrebné model zatraktívniť.

Najväčšou zmenou bola nová predná časť, vďaka ktorej 412 pôsobila ľahšie a modernejšie. Kapota aj blatníky dostali šikmejší tvar, dvojité okrúhle svetlomety boli zasadené do výraznejšie tvarovaného rámu a zmenili sa aj nárazníky, smerovky a zadné svetlá. Práve tieto úpravy boli natoľko výrazné, že Volkswagen premenoval model 411 na 412 E.

Modernizácia sa nedotkla iba karosérie, ale aj interiéru. Volkswagen upravil lakťové opierky, priehradky vo dverách a celkovo sa snažil posunúť kabínu k hodnotnejšiemu dojmu. Rovnaký facelift dostala aj praktickejšia verzia Variant, ktorá bola dôležitou súčasťou ponuky.

Motor vzadu, vzduchové chladenie a automat

Z dnešného pohľadu je 412 fascinujúci najmä technikou, ktorá už krátko nato z ponuky Volkswagenu prakticky zmizla. Používal štvorvalcový vzduchom chladený motor uložený pozdĺžne vzadu a poháňal zadné kolesá. Rázvor náprav mal 2500 mm a karoséria merala 4555 mm na dĺžku, 1675 mm na šírku a 1475 mm na výšku; verzie L a LE boli ešte o niečo dlhšie, konkrétne 4583 mm.

Motorová ponuka začínala verziou 1700 E s objemom 1679 cm³ a výkonom 59 kW, teda 80 koní. Neskôr sa objavili aj motory 1800 a 1800 S s objemom 1795 cm³. Slabšia verzia dosahovala 55 kW, teda 75 koní, zatiaľ čo výkonnejšia 1800 S mala 63 kW, čiže 85 koní.

Zaujímavosťou bolo, že rovnako ako pri modeli 411, aj Volkswagen 412 mohol mať trojstupňovú automatickú prevodovku. V kombinácii so vzduchom chladeným boxerom vzadu išlo o technicky netradičné riešenie, ktoré z modelu 412 robí jeden z najosobitejších Volkswagenov svojej éry.

Posledné roky starej koncepcie

V predposlednom modelovom roku prišla ešte jedna nezvyčajná technická zmena. Motory okrem amerického trhu stratili vstrekovanie paliva a vrátili sa ku klasickému systému dvojitého karburátora. V tejto podobe mal motor 1.8 výkon 75 koní, zatiaľ čo nová verzia 412 S vďaka vyššiemu kompresnému pomeru ponúkala 85 koní.

Volkswagen sa snažil autu dodať aj výraznejší postoj na ceste. Disky s väčším zálisom rozšírili rozchod kolies a model 412 tak pôsobil svalnatejšie. Boli to však už skôr posledné úpravy auta, ktorého technická koncepcia sa blížila ku koncu svojej cesty.

V júni 1974 sa výroba radu Type 4 skončila a spolu s ňou odišiel aj jeden z najtechnicky prepracovanejších klasických Volkswagenov. Značka sa v tom čase už sústreďovala na nové koncepcie s predným pohonom a efektívnejšie výrobné procesy. Krátko nato prišli modely, ktoré Volkswagen definovali na desaťročia dopredu — najmä Golf a Passat.

Volkswagen 412 je preto zaujímavý práve tým, že stojí na rozhraní dvoch svetov. Na jednej strane uzatváral éru veľkých vzduchom chladených Volkswagenov s motorom vzadu, na druhej strane ukazoval, že značka už potrebuje nový smer. Nie je taký slávny ako Chrobák, Golf či Passat, no v archívoch Volkswagenu má výnimočné miesto: ako posledný veľký predstaviteľ starej technickej školy.