Video, Ambasádori, Testy, Touareg / 23. august 2018 / 12 minút ČÍTANIA
Touareg vs. @forestskis
Forest Skis je menej známa, no šikovná slovenská značka vyrábajúca drevené dizajnové lyže pre profesionálnych lyžiarov aj milovníkov kvalitných produktov.
Za touto značkou stoja športovec a produktový dizajnér Viktor Devečka s priateľkou, dizanéjrkou Broňou Brtáňovou. Spolu otestovali nový Touareg v extrémnych situáciách liptovských kopcov. Čo myslíte, obstál v teste odolnosti? ;)
Predstavte sa nám trochu. O tom, že lyžovanie v zime a paddle boarding v lete sú vaše vášne vieme. Ale je niečo, čo ste ešte o sebe v žiadnom rozhovore nepovedali?
Viktor: Som vysoko náchylný skúšať alternatívne športy a nové veci. Dlho som aktívne jazdil na jednokolke downhill, raz som na nej zišiel dolu celý Chopok. Veľkú rolu v mojom živote zohráva môj pes Farrel, 45 kilový čierny Hovawart, ktorý je flegmatický melancholik. Keďže momentálne bývam v Bratislave, je mu lepšie doma u rodičov na záhrade a naši majú tým pádom doma aspoň ďalšie dieťa namiesto nás dvoch s bratom. Poodhalím vám niečo o sebe aj z motoristickej stránky. Keď sa posadím za volant a mám pred sebou 100-200 km cestu tak to beriem ako absolútne bežnú rutinu, ale keď sa cesta predo mnou začína blížiť aspoň 400 km a viac, začína sa ma zmocňovať vzrušenie. Užívam si dlhé jazdy autom. Keď chodievam za bratom z Liptovského Mikuláša do Mníchova (850km) zvyknem túto trasu urobiť len s jednou zastávkou na natankovanie, ak je to potrebné. Doteraz som najviac za jeden deň odšoféroval 1600 km. Šoférovanie zbožňujem a tým pádom som senzitívny na autá, na ktorých jazdím.
Broňa: Celý svoj život sa pohybujem medzi adrenalínovými športami, dizajnom a filmom. Ako malá som závodne plávala, robila som skalolezectvo a bouldering, kvôli náročnému štúdiu na výtvarných školách som však musela so športom načas prestať. Neskôr som robila napríklad parkour / freerun a rekreačne freestyle na lyžiach, kým som prešla k freeride-u. Som aj vášnivá cyklistka, nemám problém presúvať sa denne po Bratislave normálne zaradená v cestnej premávke medzi autami. Pre väčšinu ľudí je už len toto dostatočne veľký adrenalín. Nakoniec sa pri Foreste tieto vášne spojili do jednej, pri ktorej si môžem užívať jazdu v prašane na lyžiach, ktoré spolu dizajnujeme.
Koľko rokov ste mali, keď ste prvýkrát stáli na lyžiach?
Broňa: Ja som mohla mať asi 3,5 roka, spúšťali sme sa z malého kopčeka za domom na smiešnych rovných minilyžiach. Nie vlastnými nohami som sa na lyžiach ocitla ale ešte skôr než som vedela chodiť, otec ma totiž nosil v ruksaku, keď sa chodil lyžovať vo Vysokých Tatrách. Pamätám si takto cestu z Hrebienku sledovanú z veľkej výšky.
Viktor: Prvý krát som na lyžiach stál ako krpatý, ale moc si to nepamätám. S otcom sme chodili veľa bežkovať. S bratom sme sa dostali k zjazdovému lyžovaniu keď sme mali ja 9 a on 10 rokov. Tento šport nás oboch rýchlo chytil. A začali sme sa mu naplno venovať. U mňa bolo zlomové asi to, keď mi rodičia ako dieťaťu nevedomky kúpili profi race-ové lyžiarky, síce som obúvanie a vyzúvanie vždy preplakal, ale bol som na dedinskom kopci najrýchlejší.
Čo vás inšpirovalo skonštruovať vlastné lyže?
Viktor: Jednou z mojich najväčších vášní je hlavne športový produkt ako taký a jeho zdokonaľovanie. Keďže sme sa s bratom naplno venovali lyžovaniu, likvidovali sme veľa klasických lyží a obaja s bratom máme zmysel pre inováciu, tak sme sa do toho pustili. Lyže nemusia len dobre jazdiť, musia aj dobre vyzerať. Chceli sme do lyží priniesť vlastný názor a to je, že nemusia prinášať len čistú konzumnú zábavu, môžu prinášať aj spoľahlivosť, luxus a posolstvo.
Čím (okrem dizajnu a toho, že sú celé z dreva) sú Forest Skis špecifické/iné?
Viktor: Našťastie naše lyže nie sú celé z dreva, aj keď to môže mýliť, lebo hneď na prvý pohľad vidno, že majú drevený povrch a majú okrem toho aj drevené jadro. S bratom sme vyvinuli jedinečnú asymetrickú konštrukciu z kompozitných karbónových, kevlarových, sklenených a dyneemových vlákien spojených ekologickou živicou. Predtým ako sme túto konštrukciu položili na sneh, otestovali sme ju na super počítačoch Technickej univerzity v Mníchove, kde brat študoval a má k nim stále prístup. Takže sme vždy presne vedeli čo robíme a neuznávame postup pokus-omyl, považujeme to za zbytočné plytvanie materiálom. Náš najnovší oceňovaný model lyží, ktorý sa príznačne volá Lotor, má navyše unikátny asymetrický tvar, ktorý dovoľuje lyže používať ako keby ste mali dva páry lyží v jednom. Stačí ich prehodiť ľavú s pravou a naopak a zmeníte tým štýl jazdy a viete nimi reagovať aj na zmeny terénu alebo rôzne typu snehu.
Nedávno ste dostali cenu Red Dot Award. Čo je to za cenu? Pochváľte sa trošku.
Broňa: Je to prakticky najprestížnejšia dizajnérska cena na svete. Spolu s nami si ju v Nemeckom Essene boli za tento rok prevziať okrem iných odvetví aj hlavní dizajnéri niekoľkých luxusných športových automobiliek, audiovizuálnej a výpočtovej techniky alebo napríklad bytových doplnkov. Odovzdávanie cien bolo veľmi príjemné, spojené s galavečerom, ktorého súčasťou bol aj balet Labutie jazero alebo slávnostná večera pripravená Michelinským kuchárom. Mali sme šťastie, že Viktor dokončil školu len pred dvoma rokmi a vďaka nemu bolo ocenenie udelené pre "young professionals” a je to o to prestížnejšie, že sme za ňu tým pádom nemuseli platiť, ako je to nutné v prípade ostatných veľkých svetových značiek. Oceňené lyže sú už nainštalované v najväčšom múzeu súčasného dizajnu na svete v Essene a tam aj vystavené ostanú.
Okrem lyží vyrábate aj longboardy? Ako vás napadlo zakomponovať práve tento produkt k lyžiam?
Viktor: Zatiaľ sme vyrobili len dva dizajnové kúsky pre seba, aby sme sa mali na čom voziť aj v lete. Je o ne celkom záujem, uvidíme, či s tým budeme ďalej pokračovať. :-)Zrejme toho aj veľa prejazdíte, však? Aká bola vaša najdlhšia cesta?
Viktor: Keďže výrobu lyží máme na jednom mieste, bývame na inom a Alpy a Tatry sú od seba tiež dosť vzdialené, prejdem ročne autom medzi 40.000 až 50.000 kilometrov.
Broňa: Náš kamarát Majo Ligda dostal raz taký šialený nápad, že sme sa rozhodli mu ho pomôcť naplniť. Majo je po zranení na lyžiach na vozíku, ale je to stále veľmi aktívny športovec, okrem sitski freeride lyžovaniu sa venuje aj handbike-u. Rozhodol sa, že by chcel 24 hodín vkuse handbikovať za polárnym kruhom. Samozrejme v lete, keďže vtedy je tam stále svetlo. Cesta viedla z Liptovského Mikuláša cez Poľsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Fínsko a Švédsko do Nórska. A keď už sme za tým polárnym kruhom boli, naozaj sme 24 hodín s malými prestávkami bajkovali, ešte sme si krátko odskočili 500km na Lofoty a potom sme išli Nórskym pobrežím naspäť dolu s odbočkami do národných parkov a k fjordom. Najdlhšia cesta mala tým pádom viac ako 7400 km a prešli sme ju ani nie za dva týždne, štyria ľudia, vozík, bicykel a handbike v jednom aute.
Čo je pre vás pri aute dôležitejšie? Komfort alebo praktickosť?
Viktor: Z môjho pohľadu je najdôležitejšia symbióza týchto dvoch vecí, ktorá sa spája v účelnosti auta. Pretože sme športovo založení, neustále vozíme v aute lyže, longboardy, paddleboardy, bicykle. Cestujeme na dlhé trate a tam potrebujeme komfort. Tým pádom minimálne používam nosiče a všetko hádžem dnu do auta, takže potrebujeme veľké auto s objemným kufrom.
Čo hovoríte na nový Touareg? Kde všade ste ho mali možnosť otestovať?
Viktor: Za tých pár dní som sa snažil naozaj otestovať Touareg tak, ako by som používal auto bežne v plnom zaťažení a samozrejme som ho preto musel zobrať hneď na Liptov. Nahádzal som neho desať paddleboardov (dva by sa ešte bez problémov zmestili). Bez väčších ťažkostí sa do neho zmestili aj moje 196 cm dlhé lyže a vedel by som si predstaviť, že by som do neho dal aj celý náš testovací set lyží. I keď sa musím priznať, že to už by mi trhalo srdce a dal by som na neho radšej box na strechu. Jednou z mojich tajných vášní je aj Off-Road a keď som mal takúto možnosť, nemohol som si odpustiť nevytrepať sa hore poľnými a horskými cestami. Neprišiel som k momentu kedy by som musel zastať, pretože by to mal Touareg problém prejsť. Samozrejme pokiaľ tam nebol spadnutý strom alebo by som riskoval poškodenie seba alebo auta. Naozaj, aj keď to bolo auto R-line, mohol som ísť cestou necestou. Jediný, kto sa sťažoval bol Farrel, ktorého miestami vzadu trošku viac hádzalo. Takže z pohľadu úžitkovosti a jazdných vlastností v teréne ma naozaj milo prekvapil. Cestou som ho prehnal po diaľnici a zoznámiť sa so všetkými vymoženosťami asistencie aj komfortu, ktoré toto auto skrýva. Skončilo to tak, že ma Touareg prakticky skoro sám bezpečne odviezol domov. Aj keď sme prišli o polnoci, nebol som unavený. Preto som sa pri návrate do Bratislavy opäť rozhodol pustiť si navigáciu, zakázať na nej diaľnice, prepnúť na SPORT MODE a samozrejme pri dodržiavaní všetkých predpisov poďme ho vedľajšími cestami. Vtedy začala úplne nová kapitola zábavy. Takže testoval som ho naozaj aktívne a svedomite :-D
Touareg otvoril pre mňa novú generáciu áut. Je to auto vďaka ktorému sa šoférovanie a cestovanie pre každého môže stať vášňou, oddychom a novým zážitkom. A čo je krajšie, ako keď nemusíte pretrpieť dlhé kilometre cestou na dovolenku, ale už samotné šoférovanie sa stane pre vás dovolenkou.
Je niečo, čo vás na novom Touaregu prekvapilo?
Viktor: Mňa prekvapoval skoro sústavne. Jednak to, keď som sa doňho posadil tak som okamžite vedel kde mám všetko potrebné, čiže maximálna ergonómia ovládania. Veľké prehladné displeje a dotyková obrazovka, kde som si auto mohol prispôsobiť presne podľa svojich predstáv. Dynamika auta je neskutočná. Aj keď ste v SUV, miestami máte pocit, že ste v športiaku. Bezpečnosť a príprava tohto auta na autonómiu robí z neho naozaj auto novej generácie.
Opíšem vzorovú situáciu ktorá sa mi stala, kde auto reagovalo oveľa rýchlejšie ako šofér:
Prechádzali som cez Donovaly a popri ceste išli neosvetlení chodci v tmavom oblečení. Keďže to bolo v zákrute, vyhodnotilo ich ako potenciálne nebezpečie. Okamžite mi ich bodovo nasvietilo inteligentnými diaľkovými svetlami, pustilo výstražný systém, zaplo nočné videnie na displeji medzi budíkmi. Ale počas tých troch sekúnd som stále vedel presne čo sa deje, aj keď som to vôbec nečakal. Takže keby to neboli chodci ale napríklad srnka, ktorá vám vyskočí spoza stromu, tak by to vďaka Touaregu už vôbec nemuselo byť životunebezpečné, ale prehľadná zvládnuteľná situácia. Týmto si ma to auto maximálne získalo.
Spomedzi mnohých vecí čerešničkou na torte bolo natáčanie všetkých kolies, vďaka čomu som ho vedel otočiť skoro na mieste. Takže ako som už spomínal vyššie, Touareg je auto novej Generácie.
Broňa: Pre mňa z profesionálneho dizajnérskeho hľadiska to je mimoriadne vydarené auto a nielen z neho, vynikajúce na jeho dizajne je to, že doslova priťahuje pohľady okoloidúcich ľudí. Je to taký magnet. Okrem exteriéru má excelentne prevedený interiér, R-line výbava, ktorú sme mali k dispozícii na testovanie prináša maximálny komfort. Má dostatok priestoru pre spolujazdcov, je z neho vynikajúci výhľad. Jediné čo mi na aute osobne vadilo je, že sme ho museli vrátiť :-)
Viete si predstaviť, že by nový Touareg parkoval vo vašej garáži?
Viktor: Moje heslo, čo sa týka áut, ktoré som si mimochodom nevymyslel len pre tento rozhovor je: Je mi jedno aké mám auto, pokiaľ je to Volkswagen.
Momentálne bežne používam Octaviu, čo je z určitého pohľadu tiež VW. A moj sen bolo doteraz ešte trošku väčšie SUV z tohto koncernu, ale nový Touareg ma naozaj chytil za srdce. Takže jednoznačne ÁNO! Je to To Auto, ktoré chcem mať v garáži.
Facebook Mail | |
test Volkswagen Touareg SUV 4x4 instagram forestskis |