GOTICKOU CESTOU s VW: Štítnik a jeho okolie hostia bohatú históriu v lone harmonickej prírody

Gemer je kraj, ktorým väčšina z nás “prefrčí” na ceste do Košíc či do Maďarska. Jeho pokojné doliny s učupenými historickými mestečkami a obcami však ponúkajú fantastickú príležitosť na relax. Prekrásne panorámy pahorkatín, ktoré tento kraj obklopujú sú len základom, na ktorý sa píše veľmi príjemne strávený čas. Z hľadiska histórie ponúka Gemer množstvo lákadiel. Bez dlhých radov, ošialu sociálnych sietí a od ruchu miest, v ktorých si človek nepočuje ani vlastné myšlienky. Aj toto je Gotická cesta.

Podobne ako okolie Rožňavy, aj pokojné údolie od Plešivca, smerom na Štítnik až po drobnú dedinu Brdárka učupenú pod malým horským hrebeňom, zdobí významná historická architektúra. Na rozdiel od frekventovaného okolia Rožňavy je však tento smer neuveriteľne pokojný z hľadiska premávky a turistov. Je to tak trošku kraj zabudnutý v čase, no o to magickejšie pôsobí a láka turistov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Plešivec, známy pocestný

Kto už kedy smeroval južnou trasou z Bratislavy do Košíc, či južnou trasou do Košíc všeobecne, Plešivec ho rozhodne neminie. Dnu do tohto historického mesta sa však dostane len ten, kto do neho vyslovene smeruje a to bol presne náš prípad. Nejde o nijak významne pútavú lokalitu, pokiaľ nepoznáte súvislosti. Čo vás však pri príjazde do centra zaujme zo všetkého najviac je rozhodne kostol reformovanej cirkvi.

Na našej ceste som ho zaradil do výberu pamiatok práve vďaka jeho masívnej veži stojacej mimo hlavnú loď kostola, čím evokuje raketu pripravenú k od odpalu. Bola to číra zvedavosť, nič viac. Veľmi príjemný dobrovoľnícky personál z o.z. Gotická cesta nás po dohode privítal na mieste a obhliadku mi spestril pán pracujúci na pamiatkovej obnove interiéru kostola. Nie som síce praktizujúci veriaci, no možnosť osobne spoznať bezmála 800 rokov starú históriu a nahliadnuť do koreňov architektúry, ktorá postavila základy moderným stavbám našich miest ma dokáže skutočne nadchnúť.

Kostol reformovanej cirkvi stavajú v roku 1349 a pokojne si stál na svojom mieste, až kým ho v roku 1558 nezničili Turci. Odvtedy stál skoro 60 rokov ako ruina so zrútenými klenbami a bez strechy, čo nemalo zrovna blahodárny vplyv na jeho maliarsku výzdobu. V prvých desaťročiach 17. storočia bol kostol opravený a prestavaný na plochostropú sieň. K ďalším úpravám kostola došlo až začiatkom 19. storočia, kedy bola zaklenutá severná kaplnka a objavený hrob Ladislava Bubeka. Bubekovcom daroval mesto Plešivec Belo IV. v roku 1241, ako vďaku za záchranu života po prehratej bitke na rieke Slaná. Išlo teda o hrobku miestneho zemepána.

V roku 1618 bola postavená už spomínaná veža a v roku 1807 bola rozšírená. Snažil som sa dopátrať k informácii, prečo má kostol atypicky samostatne stojacu vežu. Dostalo sa mi poznatku, že údajne mohlo ísť o jednu z bášt vodného hradu, z ktorej sa stala neskôr kostolná veža. 

Svoje oči však nenecháte len na podivnej veži kostola. Plešivecký kostol reformovanej cirkvi ukrýva originálne talianske fresky, ktorých autora stotožňuje český historik umenia Milan Togner s autorom výzdoby hradnej kaplnky v Ostrihome. Kostol dokonca obsahuje originálnu gotickú hexagonálnu dlažbu zo 14. storočia. Plešivec možno obchádzate niekoľkokrát do roka, no verím tomu, že mnoho ľudí ani len netuší, čo za historické poklady ukrýva. 

Elektrizujúca budúcnosť, fascinujúca minulosť

Odbočením od hlavného ťahu som našu elektrickú ID.4 Pro 4MOTION nasmeroval do malebného údolia pod Plešiveckou planinou. Tráviť čas v tomto kraji počas leta ma napĺňalo neskutočnou pohodou a podporovala ju vedomosť, že máme v batérii dosť energie na viac ako 400-kilometrový dojazd.

ID.4 PRO 4MOTION mimochodom predstavuje zlatú strednú cestu v ponuke motorizácií pre model ID.4. So slušným výkonom 195 kW/265 koní a dvojicou elektromotorov, ktorá poháňa obe nápravy, sa zaraďuje medzi skoro 300-koňový model GTX a najvýkonnejšiu 204-koňovú zadokolku.

Človek by mohol ešte niekoľko rokov dozadu pochybovať o tom, že sa bude môcť pokojne vzdialiť od Bratislavy smerom na východ na elektromobile. Opak je však pravdou a vďaka narastajúcemu dojazdu môžete brázdiť Slovenskom krížom krážom bez stresu z dojazdu. Krátke zamyslenie o elektromobilite nás “teleportovalo” do Štítnika a poviem vám, nedivím sa, že ma sem každý znalec histórie posielal.

Štítnik ako gravitačný bod

Pokiaľ by ste sa potrebovali nalomiť na návštevu Gotickej cesty a zhodou okolností sa budete nachádzať na Gemeri, rozhodne si spravte čas na návštevu Štítnika. Majestátna stavba evanjelického kostola započala svoj život pod svahom Plešiveckej planiny už v 13. storočí. Jej stavba sa však ťahala naprieč piatimi storočiami, kedy v 2. polovici 18. storočia dostala finálnu podobu mohutná veža kostola.

Pri obnove interiéru boli zabielené stredoveké nástenné maľby, ktoré boli odkryté zač. 20. storočia, kedy bol kostol kompletne obnovený. Nástenné maľby vyhotovené v prevažnej miere talianskou freskovou technikou pokrývali pôvodne všetky vnútorné steny kostola. Štítnik bol ideálnym miestom, kde sa stať umelcom. Farebné minerály im poskytovala práve okolitá banská ťažba.

Lavice pre veriacich sú zas dôkazom, že ani v kostole si ľudia neboli rovní. Najlepšie miesta, tie najbližšie k oltáru, patrili členom mestskej rady a ďalej sedeli mešťania. Mnohí mešťania mali miesto v laviciach vypracované presne na mieru. Celkovo sa pod omietkou štítnického kostola skrýva ešte veľa neobjavených malieb.

Ostatné zariadenie pochádza väčšinou zo 17. a 18. storočia. Najväčším lákadlom je však jeden z dvojice organov, ktorého drevená skriňa je najstaršia na Slovensku. Posledný letokruh zo skrine organu pochádza z roku 1484, čo je v kontexte trvácnosti dnešných výrobkov fascinujúce.

Údolie pokoja

Po ceste zo Štítnika smerom na sever je za odbočkou na Roštár prakticky každá jedna cesta slepou ulicou. Každá jedna obec je učupená pod svojim pahorkom či svojou lúkou, no z hľadiska malebnosti jednotlivých dedín mám svojho favorita. Na samotnom konci údolia nájdete pod veľkým skalným hrebeňom tvoreným vrchmi Radzim obec Brdárka a to vám je teda nádherné miesto.

Brdárka nemá školu ani krčmu, no má obecný úrad o veľkosti väčšej garáže a na jar prekrásne rozkvitnuté čerešňové sady. Čo tu však robíme? Nuž, byť to na mne, strávim tu týždeň rúbaním dreva na zimu a prechádzkami po chotároch, no do Brdárky sme prišli v prvom rade navštíviť miestny evanjelický kostol.

Terajší evanjelický kostolík bol postavený na mieste dreveného kostola v roku 1696. Ide o typický príklad jednoduchého vidieckeho kostolíka s prvkami renesancie a baroka. Veža, podobne ako na mnohých iných kostoloch, bola postavená dodatočne a v tomto prípade v roku 1850. Zvony vo veži sú už viac ako 100 rokov staré, osadené v roku 1921 a vnútri sa nachádza barokový organový pozitív z roku 1762 od Daniela Wallachyho, toho času už po pamiatkovej obnove z roku 2017.

Slepé uličky

Cestou z veľmi príjemnej Brdárky sme sa späť po ceste údolím vybrali na krátku zastávku do starej baníckej obce Koceľovce. Dedinka obkolesená lúkami je ochutnávkou ďalšieho z malebných prostredí údolia. A práve miestny evanjelický kostol mi vnukol analógiu, ktorá, myslím si, celkom vystihuje obdivuhodnosť existencie týchto pamiatok.

Predstavte si, že s rôznorodým a nesúrodým kolektívom ľudí udržiavate naprieč ôsmimi storočiami stavbu. Tá stavba si však pamätá časy, kedy Slovensko nemalo ani 450 000 obyvateľov a ešte pár desiatok rokov neboli vyvinuté okuliare do blízka. A do toho je jediným odklonením od pôvodnej vizáže kostola prakticky len plechová secesná prilba na veži kostola, pochádzajúca zo začiatku 20. storočia.

Pokiaľ vám niekto povie, že na Slovensku nie je čo robiť, je dosť možné, že sa po Slovensku ešte nestihol poriadne “rozkukať”. Je mi jasné, že objavovanie pamiatok na tichom vidieku na východe Slovenska nie je pre každého. Sprievodný program si však viete vytvoriť skutočne podľa vlastného uváženia a v regióne, ktorý bol obdarený krásnymi lesmi a kopcami, nemáte núdzu o aktivity “všeho” druhu.

A čo ďalej?

Predošlý článok načrtol veľký a zľahka nevyužívaný potenciál miestnych turistických trás, ktoré vás dokážu dostať na prekrásne miesta s výhľadom do širokých diaľav. V ďalších článkoch a videách na YouTube kanáli Volkswagen Slovensko si ukážeme, že Gemer nie je len miestom pokojnej prírody a hodnotných pamiatok.

Gemer ponúka priestor pre horskú cyklistiku a v neposlednom rade hostí krásne kvalitné okresky, kde môžete vášho rodinnému miláčikovi s logom Volkswagen poriadne ponaťahovať “nohy”. Je už len na vás, že ako si svoj čas strávený na Gemeri naplánujete, no buďte si istí, že možností máte nekonečné množstvo. Stačí odbočiť od zaužívaných a preplnených atrakcií či lokalít.

Viktor Baláž

Zdieľať:

Facebook Mail