Volkswagen Passat Variant: 2x naprieč Slovenskom na jednu nádrž

Naftový motor je suverénne najlepším pohonom na zdolávanie dlhých ciest. Kým však jeho typický ťah od nízkych otáčok v posledných rokoch dorovnali preplňované benzínové motory, stále majú navrch v oblasti spotreby paliva. Volkswagen Passat Variant je jedným z najikonickejších krížnikov na dlhé cesty a pod kapotu dostal 200-koňový motor 2.0 TDI. Ako ho správne otestovať?

Nápad pre tento test vznikol pri pohľade do tabuľky technických údajov. Volkswagen Passat Variant s motorom 2.0 TDI a výkonom 147 kW/200 koní má katalógový dojazd 1222 kilometrov. Ten mu ponúka celkovo 66 litrová nádrž a to znamená, že pre dosiahnutie katalógového dojazdu nesmie vystúpať spotreba nad hranicu 5,5 litra.

Takúto vzdialenosť je možné dosiahnuť vycestovaním do rôznych smerov. Z Bratislavy by to pre nás znamenalo prísť na jednu nádrž do litovského Vilniusu, Kyjeva, talianskeho Ríma alebo pri troche šťastia aj do širokého predmestia Paríža. Z takejto dlhej cesty sa však treba vrátiť aj naspäť a byť pri tom užitočný. Kam to tefa bude?

Z kúta do kúta

Síce nejde o plnotučných 1222 kilometrov, no nakoniec som sa rozhodol naplánovať trasu len v rámci Slovenska a bude musieť byť poriadne špeciálna. Štart cesty sa odohrá v Záhorskej Vsi, najzápadnejšej obci na Slovensku a cieľ v Novej Sedlici, ktorá je najvýchodnejšie položenou obcou na Slovensku.

Cesta jedným smerom je dlhá 578 kilometrov a dohromady s cestou späť ide o dvojnásobok v podobe 1156-kilometrového výletu. Vziať do úvahy, že v Záhorskej Vsi nie je žiadna čerpacia stanica, po ceste máme dohodnutých niekoľko kamerových vozidiel a rátame s miernou rezervou, do 1222 kilometrov by sa mal náš Passat zmestiť.

Opatrný začiatok

V prvom rade je nutné povedať, že 1000 kilometrov na nádrž už dávno nie je žiadne sci-fi. Popravde mi však 1222 kilometrov prišlo až príliš optimistických a radšej som zvolil na úvod opatrnejšie tempo. Zo Záhorskej Vsi sme však rovno začali natáčať auto z kamerového vozidla a tým pádom sme museli na niekoľkých miestach postáť, predbiehať, rozbehnúť sa a už len to samo o sebe by som nepovažoval za šetrnú jazdu.

Z Bratislavy, do ktorej sme s kameramanom prišli po prvých sériách dynamických záberov maximálnou povolenou rýchlosťou, sme vyrazili smerom na Trnavu po D1. Maximálna povolená rýchlosť v tom čase je 110 km/h, čo mi v daný moment úplne vyhovovalo. Do Nitry sme pokojne v pravom pruhu prešli rýchlosťou 120 km/h na tempomate. Pri tejto rýchlosti spraví 10 km/h pomerne veĽký rozdiel.

Čísla nepustili

Z vlastnej novinárskej praxe viem, že pri rýchlosti 110 km/h na diaľnici má auto veľmi podobnú spotrebu tej, ktorú dosahuje na okreskách, cestách mimo mesta. Ide zväčša o tú najnižšiu spotrebu, ktorú viete v praxi dosiahnuť, pokiaľ sa nepresúvate 120 kilometrov krížom-krážom o druhej ráno cez prázdne mesto. Diaľničná rýchlosť 130 km/h je výrazne vyššia.

Často dokáže byť rozdiel medzi týmito dvomi rýchlosťami v intervale od jedného do dvoch a viac litrov. V závislosti od typu motora, samozrejme. Kvôli ďalšiemu vyrábaniu záberov bolo nutné mierne spomaliť, no hneď po niekoľkých kilometroch sme opäť zrýchlili na 120 km/h po ceste do Banskej Bytrice.

Pauza od diaľnice

Prejazdom banskobystrickým obchvatom a odbočkou na Brezno ordinujem kapitánsku pauzu od diaľnic a smerujeme okreskami pod Nízkymi Tatrami na horský prechod Čertovica. V týchto podmienkach je nutné uvažovať nad prácou s plynom. Do kopca nie je nutné nijak výrazne zrýchľovať. Stačí udržiavať konštantnú rýchlosť a hlavne, na horských priesmykoch je často obmedzená povolená rýchlosť na úrovni 70 a niekedy aj 50 km/h.

Prechod Čertovicou cez Hybe na severnú D1 predznamenal príjazd do prvej polovice cesty. Späť na tempomatových 120 km/h a valíme smer Prešov. Z hľadiska batožiny a obsadenia kapacít nedávame Passatu Variant nijak vážne zabrať. Na palube je dvojica chlapov s bežnou hmotnosťou do 80 kilogramov, dve príručné batožiny na jednodňovú prespávačku a kamerová technika s hmotnosťou niekde na úrovni 5 kilogramov.

Do cieľa až po svetle

Východoslovenské okresky po tme sú mi pomerne známe. Sú to jedny z najdivokejších a najkrajších ciest na Slovensku, no v nočných hodinách vedia pekne potrápiť sústredenie po dlhej ceste. Práca s plynovým pedálom na hompáľavých horizontoch vyťažuje mozgové závity počas sledovania divokej zvery popri krajniciach. Najlepšou odpoveďou je tempomat. Systém Travel Assist mi v spoločnosti adaptívneho tempomatu automaticky spomaľoval do zákrut.

Digitálny palubný štít AID mi zobrazoval mapu navigácie tesne pod zorným poľom a svetelný systém IQ.LIGHT LED Matrix svietil doslova ako za roh. V týchto podmienkach prichádza bohatá technologická výbava vhod. Znižuje vám mieru vyčerpania, dodáva istotu počas náročných ciest a po celom dni organizovania, moderovania a šoférovania sme bezpečne a bez problémov dorazili do Sniny. Len niekoľko minút od cieľa v Novej Sedlici.

Pohľad späť

Že naftový Passat Variant zvládne cirka 600 kilometrov dlhú cestu bez tankovania bolo jasné už od začiatku v Záhorskej Vsi. Keďže už od samotného začiatku cesty bolo jasné, že sa budeme pokúšať o návrat späť na štart, otázkou dňa bolo, koľko nafty a hlavne dojazdu nám zostáva na návrat. Správy boli pomerne pozitívne.

Do Novej Sedlice sme dorazili s piatimi z ôsmich svietiacich "paličiek" na palivomere a s priemernou spotrebou na trase s hodnotou len 4,8 l/100 km. Už v tomto momente bolo jasné, že cesta späť by mala byť pohodlná a bez stresu z nedostatku paliva. Cesty sú však zradné a nikdy nevieme, že kde a kedy sa niečo zomelie. Techniky jazdy podporujúce úsporu paliva ešte neodkladám ani len náhodou.

Do polcesty ešte opatrne

Zotrvávanie v ekonomickom režime potrvalo prakticky do prekonania Čertovice. Z Prešova po Hybe sa išlo tempomatových 120 km/h s občasným zrýchlením na 130 km/h v situáciách, keď bolo nutné uhnúť stíhačom z ľavého pruhu pri predbiehaní. Predvídanie a odhad sú veľmi dobrými nástrojmi pri šetrnej jazde a v zásade až do Banskej Bystrice išlo všetko podľa zavedených štandardov.

Po prejazde Banskou Bystricou nastavujem tempomat na maximálnych povolených 130 km/h s prioritným predbiehaním pomalších vozidiel z pravého pruhu a smerujeme na Bratislavu. Nafty je dosť, času tiež, no bolo jasné, že do cieľa dorazíme s príjemnou rezervou z hľadiska paliva. Príjazd do Záhorskej Vsi v podvečerných hodinách ukázal nasledovné.

Resumé

V cieli nastal čas na rýchlu analýzu údajov:
- Odjazdená vzdialenosť: 1207 km
- Celkový čas strávený za volantom: 17h 26m
- Priemerná spotreba: 5l/100 km

Vzhľadom k tomu, že z našej cesty nemal vzniknúť cestopis, no hlavne pekné video s určitou výpovednou hodnotou, zachádzky či vyčkávanie na kamerové vozidlá na ceste spravili z údaja o priemernej rýchlosti irelevantné číslo. Pokiaľ by sme ale neboli obmedzovaní výrobou záberov a mali by sme túto cestu absolvovať v plnom tempe, je mi jasné, že ju Passat Variant zvládne.

Podobne však, ako to tisíckam ľudí po celom svete, aj mne tento krížnik dokázal, že je jedným z najlepších áut na prekonávanie veľkých vzdialeností na jeden hlt. A to aj na Slovensku, ktorému medzi východom a západom stále chýba adekvátne cesté spojenie, ktoré si už toľké roky zaslúži.

Zdieľať:

Facebook Mail