Ambasádori, Lifestyle, Touareg / 23. september 2019 / 11 minút ČÍTANIA

Obklopujem sa vecami, ktoré mi moju profesiu uľahčia, a taký je aj Touareg - hviezda oteckov Vladimír Kobielsky.

Ako ste si užili toto leto? Bolo spojené aj s vaším novým autom?

Do Turecka som ho nebral, hoci Volkswagen Touareg je určený na všetky cesty a určite by to zvládol (smiech). Vzal som ho však na kratšiu dovolenku do Tatier, kam sme sa v polovici augusta vybrali s rodinou, a môžem povedať, že poslúžil veľmi dobre. Hravo zvládol všetky kopce, s prehľadom sme sa zmestili, čo je pre päťčlennú rodinu naozaj podstatné, a bolo to veľmi príjemné.

Aký ste šofér?

Moja žena zvykne hovoriť: "Ideš s nami ako s hnojom." Jej starý otec, ktorý bol rovnako vtipný ako ona, mal na takéto poznámky vždy rovnakú odpoveď: "Čo som naložil, to veziem." (smiech) Myslím si, že som opatrný šofér. Môj starý otec bol vodičom z povolania, jazdil autobusmi. Vždy ma učil, aby som na ceste predvídal, ako sa budú správať ostatní vodiči, a držal si väčšie odstupy od iných áut. Musím zaklopať na drevo, lebo okrem nejakých "ťukancov" som nemal žiadnu dopravnú nehodu a dúfam, že to tak aj ostane.

Ak máte k dispozícii živšie auto, viete ho na ceste aj poriadne prevetrať alebo vás rýchla jazda vôbec neláka? Tohto sa už trošku bojím. Hovorím si, že som sa netrápil toľké roky, aby som o všetko za sekundu prišiel. Touareg je nielen rýchle, ale aj veľké a bezpečné auto. V minulosti sa mi viac páčili malé športové autíčka, no dnes mi omnoho viac vyhovujú SUV. Nielen preto, že sú bezpečné a ponúkajú viac priestoru, ale aj kvôli nastupovaniu. Predsa len, čím ste starší, tým viac oceníte takéto pohodlie (smiech).

Ako sa začala vaša spolupráca so značkou Volkswagen?

Značka hľadala svojich ambasádorov z rôznych sfér verejného života a zároveň aj silných influencerov. Mňa si vybrali za hereckú oblasť. Ročne najazdím až 40-tisíc kilometrov a to rozhodne nie je málo. Cestujem po celom Slovensku kvôli vystúpeniam, autogramiádam, za rodinou na východe. V aute trávim veľmi veľa času a je pre mňa takmer druhým

domovom. Čím je pohodlnejšie, tým je to pre mňa lepšie. Napriek tomu, že je naozaj veľké, šoféruje sa veľmi dobre. Povedal by som, že s vami splynie na ceste. Rád šoférujem a v takomto dobrom aute tú jazdu doslova cítite.

Čo bolo pre vás dôležité pri výbere modelu, na ktorom aktuálne jazdíte?

Tým, že mám rodinu a malé dieťa, ktoré na kratšie presuny potrebuje kočík, to najväčšie auto bolo pre mňa dokonalou voľbou. (smiech)

Chceli ste si nakonfigurovať nové vozidlo podľa svojich predstáv?

Áno, ale jediná vec, na ktorej som trval, bolo ťažné zariadenie, ktoré používam na prevoz bicyklov. Kamarát ma presviedčal, že je to výborná, praktická vec. Toto zariadenie je integrované a vôbec ho teda nevidno. Keď ho potrebujete, tak sa samo vysunie a následne schová späť. Technológie sú v tomto vozidle naozaj vymakané.

Keď sme pri technológiách, Touareg disponuje naozaj veľkým digitálnym displejom. Je pre vás vyhovujúci?

Je výborný, prehľadný. Menu si môžete nakonfigurovať podľa svojich predstáv a výsledok je potom veľkolepý. Mobilný telefón si môžete prepojiť s obrazovkou a využívať dostupné aplikácie ako Waze, ktoré ma hneď upozornia, akým zápcham sa mám vyhnúť.

Rovnako využívam Spotify. Pri vození detí do školy sa striedame totiž viacerí. Posledný týždeň školského roka som bol šoférom ja a každé ráno robilo cez Spotify dídžeja iné dieťa. Takto sme si spríjemnili cestu a popri tom sa rozprávali. Aj v aute sa dajú zažiť príjemné chvíle, hoci aktuálne stojíte v zápche. 

A čo automatická prevodovka? Zladili ste sa s ňou hneď? 

Myslím, že toto je navyladenejší automat, aký som kedy mal. K automatickej prevodovke mám jednu príhodu. Môj otec mal celý život manuál. Raz som mal požičané auto, vystúpil som z neho a navrhol, aby si ho šiel vyskúšať. Najskôr nechcel, ale vlastne som ho k tomu tak trochu donútil. Prešli sme pár metrov a presvedčil som ho, aby odšoféroval až domov. O nejaké tri týždne mi potom volal, že svoje staré auto predal a kúpil si automat. (smiech) Jednoducho, automatická prevodovka je úľava. Polovica mozgu tak môže odpočívať alebo sa viac sústrediť na jazdu než na radenie rýchlostí.

Aké vychytávky na tomto aute ešte vyzdvihnete? 

Vynikajúci je adaptívny podvozok, ktorý sa prispôsobuje ceste. Skvelé je tiež nočné videnie, chladenie kožených sedačiek, čo sa hodí najmä v letných mesiacoch, a mnoho ďalších vymožeností, ktoré aj tak vyskúšam len raz v živote. (smiech) 

Čo vás v aktuálnej televíznej a divadelnej sezóne čaká?

 V divadle oprašujeme veci, ktoré hráme už dlhé roky. Chystáme sa na zájazdy po Slovensku s predstavením Na koho to slovo padne. Diváci nás uvidia napríklad v Košiciach, Žiline, ale budeme hrať aj v Českej republike. Jedno predstavenie hrám aj v Astorke a menšie predstavenie, ktoré mi ostalo z čias, keď som bol členom SND, mám aj v tomto divadle.

Stále nakrúcame Oteckov a pre Markízu tiež pripravujeme nové časti relácie Dobre vedieť! Som korporátnym hlasom stanice Rádio Slovensko, kde nahrávam trikrát do týždňa upútavky na relácie, a príležitostne robím dabing. To je v podstate všetko. Momentálne nemám z pracovnej stránky nič nové. Ono sa to možno nezdá, ale nakrúcanie denného seriálu zaberie naozaj veľa času. Nie je to totiž len o tom prísť na nakrúcanie, ale čas zaberie aj učenie textov. 

Keďže ste pracovne vyťažený, čo robíte, aby ste sa udržali vo forme a po pracovnom nápore neupadli do choroby? 

Snažím sa trikrát do týždňa, vždy v pondelok, stredu a piatok, chodiť spolu s kamarátmi do posilňovne. Je to výborná psychohygiena, pretože sme partia ľudí z rôznych pracovných sfér a rozoberáme tam všelijaké témy, ktoré sa netočia len okolo hereckých problémov. Je osviežujúce stretávať sa s týmito ľuďmi a aj toto je vec, ktorá človeka udržuje pri zemi. Inak mám pocit, že energie mám čím ďalej, tým menej a práce stále rovnako. Z tohto vlaku sa však nedá vystúpiť. Buď idete, alebo si poviete – stačilo.

Práve preto sa obklopujem vecami, ktoré mi moju profesiu uľahčia, a taký je napríklad Touareg. Vďaka nemu ušetrím veľmi veľa energie, ktorú by som musel inak vynakladať na presuny z bodu A do bodu B. Nezdá sa to, ale je obrovský rozdiel, či cesta z východu do Bratislavy trvá 3 alebo 4 hodiny. A áno, už som platil pokutu, ale rozhodne nie som žiadny cestný pirát. (smiech)

Sú k vám policajti zhovievaví alebo nie? 

Sú aj takí, aj takí. Ako pri akomkoľvek inom povolaní. (smiech) Prednedávom som bol s týmto autom na východe Slovenska. Boli sme ubytovaní v jednom penzióne, ktorého majiteľ nám povedal, aby som ho preparkoval na ich súkromný pozemok, kde malo byť v bezpečí. Ráno sa ma opýtala jeho pani manželka: "Pán Kobielsky, vy ste si dali z auta dole éčevéčka?" Ostal som v šoku, myslel som si, že si zo mňa robí žarty. Prišiel som k autu a zistil, že éčevéčka naozaj niekto ukradol. Skončili sme na polícii, spísali zápisnicu a išli bez značiek cez celé Slovensko.

Na Zlatých pieskoch nás chytili policajti s tým, čo sme si dovolili jazdiť bez značiek. Vraj sme si za 2 500 eur mali zaplatiť odťahovku, lebo bez evidenčného čísla je zakázané vyjsť na akúkoľvek cestnú komunikáciu. A áno. Zaplatil som tú pokutu. (smiech)

A čo príjemnejšia stránka slávy?

Tá prichádza aktuálne najmä od fanúšikov Oteckov, ktorí sa chcú s nami stretnúť, odfotiť a napríklad povedať, že to je fajn. Výhodou tohto seriálu je, že sa na neho namotali menšie deti. Ak to už sledujú tie, pozerajú to s nimi ich mamičky a následne aj ich oteckovia. Aj publikum máme podelené. Mládež miluje Braňa Deáka a Marka Fašianga, mňa majú rady mamičky, babičky a Filipa zas tety kuchárky a upratovačky. (smiech)

Máte to nejako odpozorované?

Jednoznačne. Na autogramiádach to vidíte úplne presne. Mladé dievčatá sa rozplývajú pri mladších kolegoch a pri nás s Filipom zas staršie dámy. Keď mi niektoré panie napríklad povedia, že som ich najobľúbenejší herec, tak ich poprosím, aby to zopakovali

trošku hlasnejšie, nech to počujú aj moji kolegovia. (smiech)

S kolegami z Oteckov zatiaľ nemáte ponorkovú chorobu?

Nie, naopak, vychádzame vynikajúco. Sadli sme si nielen profesionálne, ale aj ľudsky. Myslím, že to vidno aj na obrazovke. Máme ohromnú radosť, že sa seriál ľuďom páči. V divadle vám po predstavení zatlieskajú, a to je zároveň vašou odmenou. V televízii spätnú väzbu nevidíte, preto je úžasné vidieť reakcie ľudí na vašu prácu napríklad na autogramiádach alebo na ulici, keď vás stretnú osobne. Sme naozaj dobrá partia. Vieme si však navzájom aj poriadne "nakladať", aby žiaden z nás náhodou nespyšnel. Uvedomujem si však, že táto vlna záujmu nebude trvať navždy, a preto si to treba užiť.

Mali ste ako herec aj ťažšie obdobie?

Pravda je, že som mal v živote šťastie na dobrých ľudí. Moji pedagógovia boli Milka Vášáryová, Martin Huba a Peter Mankovecký, ktorí ma hneď ťahali do Národného divadla. Maťo Huba mi dal roly a keď už človek hral v SND, zrazu si ho všimli aj v iných

divadlách. Nehovorím, že moja cesta bola jednoduchá, ale nemal som ju ani extrémne kľukatú. Neviem, či je na Slovensku ešte niekto, kto robí denný seriál toľko rokov ako ja. Začínal som v Paneláku, potom som hral v Búrlivom víne a teraz hrám v Oteckoch, čo je kontiuálne 11 rokov práce. 

Viete si predstaviť, že by ste v živote robili aj niečo iné?

Ak si to nemusím predstavovať, tak nie, ale ak by nastalo v mojom živote čokoľvek a musel by som uživiť rodinu, novú prácu by som si určite našiel. Mám rád svoju záhradu, v ktorej sa starám o kvety, rastliny a kde rád relaxujem. Momentálne je jedinou alternatívou, ktorú si viem predstaviť, jedine relax. Myslím si, že keď prestanem vykonávať túto profesiu, tak už budem len relaxovať.

Máte vysnívanú úlohu, ktorú by ste si chceli zahrať?

Chcel by som hrať v rozprávkach. Mám veľa detí, a preto sú pre mňa veľkým lákadlom. Páčia sa mi rozprávky typu Soľ nad zlato. V podobnej produkcii by som si veľmi rád zahral. Nemám žiadne dramatické ambície, ale rozprávková postava by ma veľmi bavila. Dokonca mi ani nezáleží na tom, či by to bola pozitívna alebo negatívna postava. Aj negatívne úlohy sa hrajú veľmi dobre. Samozrejme, keby prišla dobrá filmová ponuka s kvalitným režisérom a ja by som mal pocit, že má zmysel investovať do toho svoj čas, určite by som neodmietol.

Súvisiace články

Video, Ambasádori, Tipy

Preprava detí v aute: radí Diana Hágerová + VIDEO

Video, Ambasádori, Lifestyle, Touareg

To, čo vidí v noci Touareg 130m predsebou, tak to je úroveň NASA - Milan Junior Zimnýkoval

Video, Ambasádori, T-Cross

YouTuberka Patra Bene: Občas si zvolím dlhšiu cestu, aby som mohla v T-Crosse stráviť viac času.

Súvisiace články

Video, Ambasádori, Tipy

Preprava detí v aute: radí Diana Hágerová + VIDEO

Video, Ambasádori, Lifestyle, Touareg

To, čo vidí v noci Touareg 130m predsebou, tak to je úroveň NASA - Milan Junior Zimnýkoval

Video, Ambasádori, T-Cross

YouTuberka Patra Bene: Občas si zvolím dlhšiu cestu, aby som mohla v T-Crosse stráviť viac času.